„… lebo kde je váš poklad, tam bude i vaše srdce.“ (Mt 6:21)
Poklad je to, čo zaujíma celé naše srdce, na čo myslíme, keď večer líhame, v noci, keď sa zobudíme a čo je ráno našou prvou myšlienkou. Je tvojím pokladom Pán Ježiš, ktorý ťa vytrhol zo satanovej moci a išiel ti pripraviť večný domov? Alebo si „zavesil“ svoje srdce na niečo, čo pominie a čo nemá večnú cenu?
V misijnom zhromaždení boli mnohí ľudia dotknutí a pri zbierke dával každý to, k čomu ho viedlo jeho srdce. Nejaký chromý položil na tanier svoje barle. Istá dáma v zhromaždení bola ochotná dať Pánovi všetko, len nie brošňu, ktorú mala veľmi rada a považovala ju za drahocennú. Ale po ťažkom vnútornom boji sa predsa len rozhodla predať ju a peniaze venovať misii. Avšak aká bola prekvapená, keď jej zlatník povedal, že je síce krásna, ale nemá žiadnu hodnotu. Bola len umeleckou napodobeninou.
Pán chce od nás práve to, čo považujeme za najmilšie, lebo pokým naše srdce visí na niečom zemskom, nemôže nám otvoriť oči pre to, čo má večnú cenu.
Na čom bude dnes „zavesené“ tvoje srdce?
Kázali mi vyvoliť vzácny poklad sebe,
ktorý v cene prevýšil celú zem i nebe.
No tak zvolím Ježiša, v Ňom je cena najvyššia.
V Ňom je sláva, v Ňom je krása, v Ňom, v Ňom len blaha svit;
Jeho smiem si zvoliť.
PS 155, 1