„… v ňom, v ktorom sme sa stali aj dedičstvom Božím, predurčení súc podľa preduloženia toho, ktorý pôsobí všetko podľa rady svojej vôle…“ (Ef 1:11)

Anglický básnik Cowper trpel občas trudnomyseľnosťou, ako to býva u ľudí, ktorí sa ešte nepoddali celkom Božej vôli. Jedného dňa si objednal taxík a kázal sa zaviezť k londýnskemu mostu. Zrazu padla na mesto hustá hmla. Taxikár blúdil dve hodiny a nakoniec povedal, že stratil orientáciu. Cowper sa ho pýtal, či by vedel nájsť cestu späť. Odpovedal, že snáď áno. Po ďalšej hodine ho vyložil pri jeho dverách. Keď sa Cowper spýtal, čo je dlžný, taxikár povedal, že nemôže od neho vziať peniaze, lebo ho nedoviezol tam, kam chcel. Ale Cowper nástojil a povedal: „Na tom nezáleží, ale zachránili ste mi život. Chcel som skočiť z londýnskeho mosta.“ Potom doma napísal báseň:

Boh sa pohybuje tajomne, robí zázraky, kráča po mori a jazdí na búrke.

Nemáš aj ty byť dnes vďačný za mnohú Božiu ochranu?

Vďaka, česť, Otče náš, náleží Tebe i sláva, večitú pochvalu zbor verných v srdci Ti vzdáva. Svätyne jas zhromaždil k poklone nás, bo synovstva dals´ nám práva.

P 256, 1

MUDr. Viera Roháčková