Ľudia sa tak ľahko nechajú zamestnať všelijakými modernými modlami, ako je móda, obrázky, dizajn a ich vlastný vzhľad alebo márna sláva a pominuteľnosť. Vtedy myseľ a myšlienky uväznil duch doby a boh tohto sveta. A táto slepota spôsobuje, že pozemské a pominuteľné veci sa stávajú veľkými a dôležitými. Iní, naopak, skončia vo svojich náboženských aktivitách.
Vtedy je ťažké odhaliť „telo“, keď sa niekto stane náboženským človekom. Byť náboženský ešte pre človeka neznamená, že našiel svoj pokoj v Kristovi a Jeho diele.
Telesnú, náboženskú rastlinu je nutné vytrhnúť aj s koreňom, aby sa už telesné zmýšľanie nemohlo rozvíjať. Pavol hovorí:
„Zbrane nášho boja nie sú telesné, ale od Boha majú moc zboriť hradby. Nimi rúcame ľudské výmysly a každú povýšenosť, čo sa dvíha proti poznávaniu Boha, a nimi viažeme každú myšlienku na poslušnosť Kristovi.“ (2K 10,4-5)
Je rozdiel medzi „veriť v Boha“ a „mať vieru, ktorá je z Boha“. V časoch Jeremiáša práve materializmus a osobný zisk viedli k uctievaniu Boha. Keď Jeremiáš (v 44. kapitole) varuje ľud predtým, aby hľadali záchranu v odchode do Egypta a varuje pred uctievaním falošných bohov, ľud odpovedá: „Naopak, budeme robiť všetko, čo sme sľúbili, že budeme páliť kadidlo Kráľovnej nebies a prinášať nápojové obety, ako sme to robili my, naši otcovia, naši králi a naše kniežatá v judských mestách a na uliciach Jeruzalema. Vtedy sme mali chleba dosýta, viedlo sa nám dobre a nezažili sme nešťastie. Odkedy sme prestali páliť kadidlo Kráľovnej nebies a prinášať jej nápojové obety, všetkého máme nedostatok a hynieme mečom a od hladu.“ (Jer 44,17-18)
Inými slovami, hrešili a darilo sa im. Opovrhli Božím bohatstvom dobroty, zhovievavosti a trpezlivosti. Boli takí zaslepení, že nevedeli, že cieľom Božej dobroty je doviesť ich k pokániu. (R 2,4)
Jeremiáš neustále hlásal hluchým ušiam. Ľud sa staral len o lepšie životné podmienky. Nestarali sa, či spoznajú Boha.
Nechápali, že je to ich hriech, ktorý ich vtiahol do trápenia a nešťastia. Stále menej vnímali, že sa ženú po ceste do zatratenia. Nikdy by sa nenazvali materialistami, ale žili tak, že materiálne veci boli pre nich najdôležitejšie. A presne tak sa človek stáva materialistom. Taký človek sa predsa nebude zaoberať niečím takým, čo hovoril Jeremiáš! Len tak sa neobráti! Tak prečo Jeremiáš pokračuje vo svojom svedectve, aj napriek tomu, že ľud je proti tomu?
Boh vložil Jeremiášovi do srdca čo má kázať svojmu ľudu, a to sa naplní. A keď sa to stane, človek si povie: „To je predsa to, čo nám Jeremiáš celý čas hovoril!“ Keby Jeremiáš nevykrikoval správy od Boha, ako by vedeli, že sa plní to, čo im Boží posol zvestoval? A že to, čo sa deje, je iba dôsledkom ich hriechov? Keď príde na nich Boží súd, rozpamätajú sa, že je to to, čo im Jeremiáš hovoril. Nespasí nás naša náboženská aktivita, ani to, že veríme. Je mnoho tých, ktorí tvrdia, že veria a pritom hľadajú svoju útechu v rôznych veciach. Nepýtam sa ťa teraz, či veríš, ale či je tvoja viera zakorenená v prorockom a apoštolskom svedectve Biblie?