„… že kto trpel telesne, prestal hrešiť.“ 1. list Petra 4:1
Ťažké fyzické utrpenie mení človeka. Môže sa mu zdať, že ostatní žijú v inom svete. Niekto sa cíti zvláštne a zabudnutý. Kým ostatní sa zaujímajú o jednu či druhú vec, človeku neustále prichádza na myseľ túžba vyhnúť sa utrpeniu. V zajatí utrpenia je ťažké rozmýšľať o iných ľuďoch a ich problémoch. Človek si myslí, že má viac než dosť vlastných problémov. Nebezpečenstvo myslieť len na seba je zrejmé.
Život sa vtedy stáva taký chudobný, že človek začne chápať niečo z významu Jóbových slov: „Radšej by som si volil udusenie a smrť namiesto mojich bolestí.“ (Jób 7:15)
Utrpenie spôsobuje, že mnohí zahorknú, ale Boh chce utrpenie použiť. Chce naplniť zasľúbenie: „Ten, kto trpel telesne, prestal hrešiť.“ Keď sa fyzické či psychické utrpenie stane súčasťou života, svet a jeho žiadosti strácajú príťažlivosť. Človek nerozumie, ako sa ostatní môžu naťahovať za všetkým, čo odpútava ich myseľ od Boha. Myslí si, že by mali byť nesmierne vďační, keď môžu žiť bez utrpenia. Ale spomeň si, ako si sa ty cítil, keď si bol úplne zdravý. Nenapĺňalo vtedy aj tvoju myseľ všetko to, čo zanecháva dušu prázdnu? Teraz si bezmocný. Najhoršie je, že teraz je ťažké nájsť radosť a pokoj v Bohu. Si ako vták, ktorý letí nízko pod búrkovými mrakmi. Duša je tlačená k zemi. Utrpenie ťa zväzuje a spútava.
No Boh vidí tvoju situáciu inak ako ty. Podľa Neho v utrpení prestávaš hrešiť. Láska k hriechu sa prerušila. Boh chce, aby si sa prispôsobil Jeho vôli, aby si sa s chorobou, utrpením a bolesťou vložil do Jeho rúk a dovolil Mu, aby sa o teba postaral. Sklonený a zlomený kresťan nemá v očiach iných veľkú hodnotu, ale v Božích očiach je vzácny. Tvoje utrpenie prerušilo jedno puto za druhým. Svet stratil svoju podmanivú moc. Zároveň sa upevnilo puto medzi tebou a Bohom.
Možno to tak necítiš, ale Božie Slovo hovorí, že je to tak. „Ten, kto trpel telesne, prestal hrešiť.“