
03:20
Podcast: Zamyslenia EVS
Tvojím príbytkom je Boh – 28. máj
28.05.2025
„Tvojím príbytkom je Bôh praveku a dole na pomoc ramená večnosti.“ (5M 33:27)
Bola noc a bola hrozná búrka. Po brehu mora kráčal muž. Vietor skučal, hromy burácali, blesky sa križovali a dážď sa lial prúdmi. Muž sa zabalil lepšie do plášťa, zohol sa pred vetrom a náhlil sa domov. Vtáčatko stratené v búrke hľadalo prístrešie v jeho kabáte. Vzal ho do ruky, doniesol domov a položil do teplej klietky. Na druhé ráno bolo po búrke. Nebo sa vyjasnilo. Vzal vtáčatko ku dverám. Na okamih sa zastavilo na jeho ruke, akoby mu chcelo poďakovať a potom zdvihlo krídelká a uháňalo späť do svojho domova v hore. Bol to Karol Wesley, ktorý sa potom vrátil do izby a napísal pieseň, ktorá sa spieva po celom svete:
Jezu, spása duše mojej, k ňadrám svätým priviň ma, keď zdutých vôd prúdy hučia a srdce zastiera tma.
Dobre je Ti dôverovať! Ó, ja chcem vždy Tvojím byť; večne v nebi chcem Ťa vidieť, tu i tam len s Tebou žiť.
Skry ma v búrkach žitia ťažkých, kým svoj nedostihnem cieľ. V bezpečný ma uveď prístav, s Tebou večný praj mi diel.
Iného úkrytu nemám, v Tebe nádej skladám len. Neopusť ma, ó, neopusť, zdvihni, rozplaš smutný tieň.
Zacloň štítom krídel svojich bezbranné dieťa sám. Zlému nedaj ma postrašiť, veď len v Teba vieru mám.
Milosť, plné odpustenie v Tebe sú, ó, Jezu môj.
Ach, tak uzdrav dušu, srdce očisť a vnes v domov svoj.
PS 152, 1-5
Snáď ťa Pán dnes tiež povedie búrkou s hromami a bleskami. Pamätaj, že jediné miesto pre teba je u tvojho Spasiteľa. On čaká, aby ťa zachránil.
Bola noc a bola hrozná búrka. Po brehu mora kráčal muž. Vietor skučal, hromy burácali, blesky sa križovali a dážď sa lial prúdmi. Muž sa zabalil lepšie do plášťa, zohol sa pred vetrom a náhlil sa domov. Vtáčatko stratené v búrke hľadalo prístrešie v jeho kabáte. Vzal ho do ruky, doniesol domov a položil do teplej klietky. Na druhé ráno bolo po búrke. Nebo sa vyjasnilo. Vzal vtáčatko ku dverám. Na okamih sa zastavilo na jeho ruke, akoby mu chcelo poďakovať a potom zdvihlo krídelká a uháňalo späť do svojho domova v hore. Bol to Karol Wesley, ktorý sa potom vrátil do izby a napísal pieseň, ktorá sa spieva po celom svete:
Jezu, spása duše mojej, k ňadrám svätým priviň ma, keď zdutých vôd prúdy hučia a srdce zastiera tma.
Dobre je Ti dôverovať! Ó, ja chcem vždy Tvojím byť; večne v nebi chcem Ťa vidieť, tu i tam len s Tebou žiť.
Skry ma v búrkach žitia ťažkých, kým svoj nedostihnem cieľ. V bezpečný ma uveď prístav, s Tebou večný praj mi diel.
Iného úkrytu nemám, v Tebe nádej skladám len. Neopusť ma, ó, neopusť, zdvihni, rozplaš smutný tieň.
Zacloň štítom krídel svojich bezbranné dieťa sám. Zlému nedaj ma postrašiť, veď len v Teba vieru mám.
Milosť, plné odpustenie v Tebe sú, ó, Jezu môj.
Ach, tak uzdrav dušu, srdce očisť a vnes v domov svoj.
PS 152, 1-5
Snáď ťa Pán dnes tiež povedie búrkou s hromami a bleskami. Pamätaj, že jediné miesto pre teba je u tvojho Spasiteľa. On čaká, aby ťa zachránil.
Podcast Zamyslenia EVS je vložený na túto stránku z otvoreného informačného zdroja RSS. Všetky informácie, texty, predmety ochrany a ďalšie metadáta z informačného zdroja RSS sú majetkom autora podcastu a nie sú vlastníctvom prevádzkovateľa Podmaz, ktorý ani nevytvára ani nezodpovedá za ich obsah podcastov. Ak máš za to, že podcast porušuje práva iných osôb alebo pravidlá Podmaz, môžeš nahlásiť obsah. Ak je toto tvoj podcast a chceš získať kontrolu nad týmto profilom klikni sem.