„… a usilujte sa zachovávať jednotu ducha vo zväzku pokoja.“ Ef 4:3
V našej čoraz viac rozštiepenej kultúre nemusíme namáhavo hľadať problémy, ktoré nás rozdeľujú. Kde však môžeme nájsť veci, ktoré nás spájajú? Dobrým miestom, kde môžeme začať svoje hľadanie, je Ef 4. Počas nasledujúcich dní sa budem venovať učeniu apoštola Pavla o vytváraní a pestovaní jednoty v cirkvi.
V prvých troch kapitolách svojho Listu Pavol pripomína efezským veriacim, čo pre nich Boh urobil. V Ef 4:1 ich vyzval, aby „žili tak, ako je hodné povolania, ktorým boli povolaní“. Keď vnímaš, čo pre teba Boh urobil, je pravdepodobnejšie, že mu budeš slúžiť z vďačnosti. Nevedieš dôstojný život preto, aby ťa miloval; vedieš dôstojný život preto, lebo ťa miluje.
Viesť dôstojný život znamená osvojiť si vlastnosti, ako sú pokora, jemnosť a trpezlivosť. Môže to znamenať, že kvôli niekomu inému budeš musieť odložiť svoj vlastný program. Alebo sa rozhodneš odpustiť namiesto pomstiť sa. Alebo sa naučíš oceniť vlastnosti a jedinečnosti druhých ľudí, ktoré sa nezhodujú s tvojimi.
Jakub to vyjadril o niečo priamočiarejšie: „Nežalujte, bratia, na seba navzájom, aby ste neboli súdení. Ajhľa, sudca stojí predo dvermi!“ (Jk 5:9)
Nesťažuj sa na iných veriacich. Choď za nimi a snaž sa im pomôcť. Slovné spojenie „žalovať na druhých“ znamená nariekať vo svojom vnútri. Hovorí o človeku, ktorý má zatrpknutý postoj. Niektorí ľudia neustále kritizujú. Myslia si, že je to duchovný dar – dar rozvracať druhých. Nie je to však dar Ducha; je to dielo tela a používa ho nepriateľ. Nebuď známy ako niekto, kto páli mosty; buď známy ako človek, ktorý mosty stavia. Nebuď známy ako niekto, kto kope do druhých, keď sú na dne; buď známy ako človek, ktorý podáva ľuďom ruku a vyťahuje ich späť nahor. Neohováraj a nestrhávaj iných. Ak chceš o niekom niečo povedať, povedz to jemu, nie o ňom.
Pavol povedal: „a usilujte sa zachovávať jednotu ducha vo zväzku pokoja.“ (Ef 4:3) Ak to znamená obetovať vlastné preferencie, nech sa tak stane. Ak to znamená prehltnúť svoju pýchu, nech sa tak stane. Ak to znamená vyjsť ľuďom v ústrety viac než len na polceste alebo robiť vo vzťahu ťažkú prácu, nech sa tak stane. Udržiavať ľudí v jednote sa niekedy môže zdať ako nevďačná práca, ale Boh vidí a odmeňuje naše úsilie. Jeho Duch pôsobí v nás a cez nás a stará sa o to, aby naše úsilie nevyšlo nazmar.
Ako veriaci máme jedno telo, jedného Ducha, jedného Pána, jednu vieru, jeden krst a jedného Boha a Otca všetkých. To nám dáva široký pás spoločnej pôdy, na ktorej môžeme budovať jednotu.
Otázka na zamyslenie: Aká je tvoja najlepšia stratégia na budovanie jednoty v skupine?