„Štefan však, plný viery, milosti a moci, činil veľké znamenia a zázraky medzi ľudom.“ Sk 6:8
V mesiacoch po Ježišovom nanebovstúpení cirkev rástla úžasným tempom. Ježišovi nasledovníci, povzbudení jeho zmŕtvychvstaním, šírili dobrú zvesť do blízkeho i ďalekého okolia. A ľudia reagovali. V Sk 2:41 sa píše, že po Petrovej kázni na Letnice „tí, čo ochotne prijali jeho slová, dali sa pokrstiť; i pripojilo sa v ten deň okolo tritisíc duší.“
Cirkev sa pokúšala aj o radikálny experiment v živote v spoločenstve. „A to množstvo veriacich bolo jedno srdce a jedna duša: a nikto z toho, čo mal, nič nepokladal za svoje, ale všetko im bolo spoločné… medzi nimi totiž nikto nebol núdzny, lebo všetci, ktorí mali polia alebo domy, predávali ich, a čo utŕžili, prinášali, skladali apoštolom k nohám a každému nadelili, koľko potreboval.“ (Sk 4:32;34-35)
„V tie dni, keď pribúdalo učeníkov, začali Helenisti reptať proti Hebrejcom, že zanedbávajú ich vdovy pri každodennom obsluhovaní.“ (Sk 6:1)
Ježišovi apoštoli nemali na riešenie takýchto záležitostí čas ani vzdelanie. Ich riešením bolo delegovať tieto povinnosti na „sedem osvedčených mužov, plných Ducha a múdrosti…“ (Sk 6:3) Prvou osobou na ich zozname bol „Štefan (muž plný viery a Ducha Svätého)“ (verš 5).
Jedného dňa sa skupina židovských mužov pustila do debaty so Štefanom, ale rýchlo si uvedomili, že má navrch. Štefan bol naplnený Duchom Svätým a hovoril jeho múdrosťou.
Muži sa pomstili tým, že presvedčili ostatných, aby o Štefanovi klamali a obvinili ho z hanobenia chrámu a Mojžišovho zákona. Štefana odviedli pred židovskú najvyššiu radu, aby odpovedal na obvinenia.
Namiesto toho sa Štefan pustil do epického kázania. Sledoval vzťah Izraela s Bohom, počnúc Abrahámom, ktorý opustil svoju vlasť a odišiel do krajiny, ktorú mu Boh prisľúbil. Boh Abrahámovi tiež sľúbil, že jeho potomkovia naplnia túto zem, ale zároveň budú štyristo rokov utláčaní ako otroci v cudzej krajine.
Štefan rozprával, ako Boh dal Abrahámovi zmluvu obriezky a ako požehnal Abrahámových potomkov: Izáka, Jákoba a dvanástich patriarchov Izraela. Vysvetlil, ako Jozefovo zajatie v Egypte viedlo k štyristoročnému otroctvu židovského národa. Tiež objasnil, ako ich Mojžiš nielen vyviedol z otroctva, ale aj predpovedal príchod Mesiáša.
Štefan ukončil svoju kázeň tým, že poukázal na súvislosť medzi odmietnutím Mojžiša a prorokov ich predkami a odmietnutím – a zavraždením – Ježiša židovskými vodcami.
Štefan odvážne hovoril Božiu pravdu. Bol pripravený obetovať svoj život za svojho Spasiteľa. V Sk 7:57-58 sa píše, že židovskí vodcovia boli takí rozzúrení, že Štefana odvliekli za mesto a ukameňovali ho. Štefan sa stal prvým zaznamenaným kresťanským mučeníkom.
V jeho príbehu je silné ponaučenie pre všetkých veriacich. Možno nikdy nebudeme povolaní položiť svoj život za Krista, ale mali by sme byť pripravení obetovať svoje pohodlie, bezpečie, pýchu, vzťahy, plány, priority a všetko ostatné, čo je nám drahé, kvôli nemu.
Otázka na zamyslenie: Prečo je obeta dôležitou súčasťou nášho putovania s Kristom?