„Bratská láska nech zostáva.“ (Žid 13:1)
Syn bohatého obchodníka sa dostal na scestie. Otec zomrel od žiaľu, ale pred smrťou syna vydedil. Keď sa ten dozvedel o smrti otca, vstúpil do seba. Čoskoro sa dopočul, že je vydedený. Prijal to so slovami: „Zaslúžil som si to.“ Toto doznanie sa dostalo do uší jeho brata, ktorý ho hneď vyhľadal, objal a povedal: „Milý brat, náš otec vydedil človeka, akým si bol, a nie toho, akým si teraz. Dám ti diel, ktorý ti patrí.“
Budeš mať dnes lásku k pomýlenému bratovi?
Vráť sa dieťa z cesty bludnej, prv než v hriechoch uhynieš.
Celý svet je šírou púšťou; bez vodcu v ňom zahynieš.
Hriechy sú už odpustené; výčitka ťa nečaká.
Nech sa srdce tvoje biedne trestu smrti neľaká!
Vráť sa domov! Otec volá: „Dieťa, pod domov!“
PS 125, 1 a 2