„U Teba je však odpustenie, aby sa Ťa báli.“ Žalm 130:4
Zbožnosť prospieva všetkému. Požehnáva všetko v každodennom ale aj duchovnom živote. Áno, zbožnosť dáva všetkému hodnotu, obsahuje zasľúbenia pre súčasný ale aj budúci život.
Preto je smutné, keď‘ sa v živote človeka nachádza veľmi málo zbožnosti. Znovu a znovu spínam ruky v modlitbe: Pane, nauč ma báť sa Tvojho mena a milovať Ťa nadovšetko.
Boh nám prichádza na pomoc vo svojom slove. Pomáha nám vyhnúť sa ceste zákona. Vie, že dobré úmysly nestačia. Vôľa je slabá. Ježiš sa nemýli, keď vraví, že telo je slabé.
Pre nás je požehnaním, že nám Pán ukazuje inú cestu k zbožnosti. Je to cesta odpustenia hriechov.
Môže sa nám zdať čudné, že medzi odpustením hriechov a zbožnosťou je spojenie. Ale je to tak.
Skutočná zbožnosť neznamená strach pred trestom, ale strach lásky. Dokonalá láska vyháňa strach a vytvára priestor pre skutočnú zbožnosť.
Vo svojom živote to poznáš, ak žiješ život viery. Neznesieš, ak máš niečo urobiť proti Božej vôli. Láska ťa vedie k túžbe páčiť sa Bohu vo všetkom. Chceš svoju vôľu podriadiť Jeho vôli. Keď‘ si uvedomíš, aký si tvrdohlavý, pokoríš sa pred svojím Spasiteľom. Chceš len to, aby si konal Pánove myšlienky, a nie svoje.
Keď‘ sa stretneš s Božou milosťou, spoznáš, aký si bezvýznamný. Uvedomíš si, že za všetko vďačíš Pánovi. Nedokážeš pochopiť, že ťa Boh stále miluje.
Tvoje kresťanstvo je v zlom stave.
Súčasne si ale uvedomuješ, že Božia milosť je väčšia. Potrebuješ ju každý jeden deň. Keď‘ sa obzrieš späť, uvedomíš si, že ťa Boh zaplavuje oceánmi milosti. Vieš aj to, že potrebuješ veľa milosti, ak sa máš úspešne dostať cez úsek cesty, ktorý prejdeš tu dolu.
Keď‘ uprieš srdce na oceán milosti, láska a zbožnosť sa ti v živote rozrastú.