„Lebo toto terajšie ľahké bremeno súženia získa nám nesmiernu hojnosť večnej slávy.“ 2Kor 4:17
Je všedný deň. Vstávaš z postele. Sprchuješ sa. Umývaš si zuby. Raňajkuješ. Čítaš Bibliu a modlíš sa. Odovzdávaš svoj deň Pánovi. A potom sa to stane. Príde policajt a oznámi ti, že došlo k nehode. Zavolá ti lekár a informuje ťa, že musíš ihneď prísť, pretože nemáš dobré výsledky vyšetrenia. Dostaneš od svojho partnera odkaz, že s manželstvom je koniec. Pocítiš v tele bolesť, akú si doteraz nepoznal.
Kríza udrie tvrdo a rýchlo. Jóbov svet sa zrútil za jeden deň. Impulzívny čin bratov zmenil smer Jozefovho života. Keď udrie kríza, prirodzenou tendenciou je pozrieť sa dovnútra a spýtať sa: „Ako to prekonám? Je pre mňa nejaká nádej?“ Ale lepšou – a, priznajme si, oveľa ťažšou možnosťou je hľadať príležitosť uprostred krízy.
Boh dopúšťa ťažkosti a krízu v našich životoch z dôležitých dôvodov. Ak sa zameriame na tieto dôvody, môžeme duchovne rásť aj v tých najhorších okolnostiach. Jedným z dôvodov, prečo Boh dopúšťa ťažkosti je, aby nás udržal v pokore. Prosperita a úspech majú tendenciu robiť ľudí pyšnými a sebestačnými. Strácame zo zreteľa svoju potrebu Boha. Ťažkosti a kríza nám pripomínajú, ako veľmi Ho potrebujeme.
Boh nám dovolí prežívať ťažkosti, aby nás naučil večné pravdy, ktoré by sme inak nepoznali. Viera, ktorá nie je podrobená skúške, je viera, ktorej nemožno dôverovať. Boh chce, aby sme ako veriaci zosilneli a dozreli. Ťažkosti nám v tom pomáhajú.
Ťažkosti nám dávajú nový súcit s tými, ktorí trpia. Pavol napísal: „… ktorý nás potešuje v každom našom súžení, aby sme potešením, ktorým nás potešuje Boh, mohli potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení.“ (2 Kor 1:4) Keď znášaš ťažkosti, si v pozícii, aby si ostatným pomáhal znášať ich. Môžeš im pomôcť prekonať ťažké obdobie. Môžeš im ponúknuť konkrétnu podporu. Môžeš povedať: „Aj ja som si tým prešiel. Toto som urobil. Pomodlím sa za teba.“
Je dôležité, aby sme svoje nepriaznivé okolnosti vnímali v správnej perspektíve. Pavol napísal: „Lebo toto terajšie ľahké bremeno súženia získa nám nesmiernu hojnosť večnej slávy.“ (2 Kor 4:17) Namiesto toho, aby sme sa sústredili na ťažkosti, ktoré vidíme teraz, musíme sa sústrediť na radosti, ktoré prídu a budú trvať navždy. Boží ľud je na tom lepšie v perspektíve večnosti, pretože trpí dočasne.
Ťažkosti nás nakoniec približujú k Bohu. Žalm 46:2-3 povzbudzuje: „Boh nám je útočiskom a silou, pomocou v súžení vždy osvedčenou. Preto sa nebojíme, keby sa aj prevrátila zem a vrchy klátili sa v srdci mora.“ Bez ohľadu na to, akú podobu má naše nešťastie, Boh nás ním prevedie.
Otázka na zamyslenie: Kedy si zažil Božiu prítomnosť uprostred krízy?