„Vtedy povedali Židia: Ajhľa, ako ho miloval!‘“ J 11:36
Mária, Marta a Lazár boli súrodenci a priatelia Ježiša. Keď Lazár ochorel na smrteľnú chorobu, Mária a Marta poslali Ježišovi správu: „Pane, ajhľa, ten, ktorého miluješ, je nemocný.“ (J 11:3) Ich príbeh je príbehom nádeje, hoci to z biblického rozprávania nie je hneď zrejmé. Prvé ponaučenie z tohto príbehu je, že život zahŕňa bolesť, smútok a smrť.
Druhé ponaučenie vyjadrujú Lazárovi smútiaci vo verši 36: „Ajhľa, ako ho miloval!“ Pán nás miluje. Boh opisuje svoju lásku v Jeremiášovi 31:3: „Miloval som ťa večnou láskou, preto som ti tak dlho zachoval milosť.“ Čokoľvek Boh robí alebo dovolí, aby sa stalo v našich životoch, je motivované Jeho večnou láskou k nám.
Mária a Marta vedeli, že Ježiš ich miloval – a že miloval Lazára. Preto poslali pre neho. Keď prišla kríza, reagovali dokonale. Svoje problémy zverili Ježišovi.
Pozri sa na základ ich prosby. Nepovedali: „Pane, si nám to dlžný. Nakŕmili sme ťa. Ty a tvoji priatelia ste prespali v našom dome.“ Svoju prosbu nezakladali na svojej láske k nemu, ale na jeho láske k nim: „Pane, ajhľa, ten, ktorého miluješ, je nemocný.“ Naša láska je nestála, kolíše. Pánova láska k nám sa nikdy nemení.
Ján 11:5-6 odhaľuje Ježišovu odpoveď na správu Márie a Marty. „Ježiš miloval Martu i jej sestru a Lazára. Ako teda počul, že je chorý, ostal ešte dva dni na mieste, kde bol.“ Keď Ježiš konečne prišiel, situácia bola bezútešná. Lazár už nebol chorý, bol mŕtvy – a to už štyri dni. Jeho telo sa rozkladalo. Ježiš nielenže neuzdravil svojho priateľa, ale ani neprišiel na pohreb.
Ak sa to zdá ako menej než láskyplná reakcia, je to preto, že nedokážeme pochopiť hĺbku Pánovej lásky. Ježiš chcel, aby Mária a Marta videli širší obraz. Chcel, aby pochopili, že vďaka tomu, že v neho verili, smrť už nebola ich nepriateľom. Chcel, aby prijali nádej na vzkriesenie.
Ani Marta, ani Mária spočiatku nevideli širší obraz, takže sa sústredili na ten užší – na to, čo sa zdalo ako Ježišovo bezcitné ignorovanie. Obidve sestry konfrontovali Ježiša slovami: „Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat umrel.“ (verše 21, 32) Znovu priniesli svoje problémy Ježišovi.
A to je to, čo musíš urobiť, keď ťa postihne utrpenie a skúšky. Niektorí ľudia hovoria: „Nikdy sa Boha nepýtaj, prečo.“ Ja hovorím, pýtaj sa Boha, „prečo“ toľko, koľko chceš. Len neočakávaj vždy odpoveď. Keď sa modlíš, buď k Nemu úprimný. Povedz: „Bože, teraz nie som šťastný. Nerozumiem tomu. Trpím. Nedáva to zmysel. Prečo si to dopustil?“ Sám Ježiš vyznal na kríži: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Mt 27:46)
Nakoniec však žijeme na základe sľubov, nie vysvetlení. Spolu s otázkou „prečo“ by sme sa mali pýtať aj „čo“ – čo mám robiť? Odpoveď znie: obráť sa so svojou bolesťou a smútkom na Pána, lebo On ťa miluje.
Otázka na zamyslenie: Kedy potrebuješ pripomenúť Božiu lásku k tebe?