„… vám idem prihotoviť miesto…“ (J 14:3)
Istý starý chorý človek napísal o Novej zemi:
„Tá krajina ma zaujíma, nakoľko mám v nej právo na kúsok vlastníctva už vyše päťdesiatpäť rokov. Nekúpil som si ho. Bol mi darovaný bez peňazí a bez úhrady. Ale Darca ho nadobudol pre mňa za ohromnú obeť. Nevlastním ho kvôli špekulácii, nakoľko právo je neprenosné. Nie je to prázdny pozemok, lebo už vyše polstoročia si ta posielam materiál, z ktorého najväčší architekt, Staviteľ vesmíru, stavia pre mňa dom, ktorý sa nebude musieť nikdy prestavovať. Je mi dokonale prispôsobený a nikdy sa nerozpadne. Termity nebudú môcť podryť jeho základy, lebo spočíva na Skale vekov. Oheň ho nebude môcť zničiť, záplava ho neodplaví. Na dverách nebude treba zámky, zlodeji nikdy nevojdú do krajiny, kde je môj príbytok už skoro dostavaný a hotový, aby som vošiel a býval v pokoji naveky bez strachu, že budem vysťahovaný. Medzi miestom, kde bývam a tým, kam sa zakrátko odoberiem, je hlboká dolina tône. Do môjho domu tam v zlatom meste sa nemôžem dostať bez toho, aby som neprešiel tou dolinou. Ale nebojím sa, lebo najlepší Priateľ, ktorého som kedy mal, dávno predtým išiel tou dolinou a odplašil jej šero. Bol so mnou vo všetkých ťažkostiach, odkedy sa stal mojím Priateľom a Jeho prísľub mám písomne, že ma nikdy neopustí ani nezanechá. A keď bude so mnou, nepoblúdim.“
Pôjde aj s tebou Pán Ježiš?
K nebesiam, len k nebesiam upri túžby let.
Po čom svätí vzdychajú, nemôže dať svet; to nájdu tam.
Tu slasť s žiaľom zamieňa. Ó, duša unavená, spej k nebesiam!
PS 96, 1