„… ale vás zase uvidím, a vaše srdce sa bude radovať, a vašej radosti nevezme nikto od vás.“ (J 16:22)
Cudzinec prišiel ku krásnej vile na brehu jazera ďaleko od cesty a zaklopal na bránu záhrady. Starý záhradník otvoril ťažkú závoru a pozval ho dnu. Zdalo sa, že starý človek je rád, keď ho vidí a ukázal mu krásy záhrady. „Ako dlho ste tu?“ spýtal sa cudzinec.
„Dvadsaťštyri rokov.“ „Ako často v tom čase sem prišiel váš pán? Kedy tu bol posledný raz?“ „Pred dvanástimi rokmi.“ „Píše často?“ „Ani raz.“ „Kto vás vypláca?“ „Jeho úradník v meste.“ „Ale ten chodí často?“ „Ani raz tu nebol.“ „Kto teda chodí?“ „Som tu väčšinou sám a len veľmi zriedka aj len cudzinec príde.“ „Držíte svoju záhradu v takom dokonalom poriadku, akoby ste očakávali svojho pána zajtra.“
„Akoby mal prísť dnes!“ zvolal starý človek.
Držíš aj ty svoje veci v poriadku, akoby Pán Ježiš mal prísť dnes?
Iste prídem skoro! Amen.
Prídi teda, Pane Ježiši!
PS 77, 1