„Hospodine, vyviedol si moju dušu z ríše smrti, oživil si ma a vychvátil spomedzi tých, ktorí sostupujú do jamy.“ (Ž 30:4)
Chlapec, ktorý vyberal vajcia na príkrej skale nad morom, sa spustil na lane na vyčnievajúcu časť brala, až sa dostal na výbežok, kde morskí vtáci kládli svoje vajcia. Dole pod ním asi dvesto stôp šumelo more a udieralo o skalu. Kyvadlovým pohybom sa dostal po hniezdo, keď sa mu lano vyšmyklo a s hrôzou pozoroval, ako sa kýva dopredu a dozadu. Priblížilo sa k nemu, ale nie až tak blízko, aby ho mohol dočiahnuť; ešte chvíľu a lano sa prestane pohybovať. So zatajeným dychom čakal, keď sa lano blížilo k nemu. Teraz alebo nikdy! Skočil do prázdna, chytil lano a bol zachránený.
Možno sa lano spasenia blíži k tebe už posledný raz. Nezmeškaj príležitosť! Uchop ho! Poď k svojmu Spasiteľovi v pokání! On ťa zachráni pre večný život!
Jeden život máme, ach, aj ten je krátky; ani jedna chvíľa nevráti sa spiatky.
Príde Pán náš, príde, s Ním Jeho odmena. Dávno ona verným v nebi pripravená.
PS 54, 1 a 5