„Milovaní, neverte každému duchovi, ale skúmajte duchov, či sú z Boha, pretože mnohí falošní proroci vyšli do sveta.“ (1J 4:1 )
Keď som bol novým kresťanom, chcel som nájsť skratku k duchovnej zrelosti. Nechcel som čakať pätnásť až dvadsať rokov, aby som sa učil a rástol. Chcel som duchovnú zrelosť za jednu noc. Stále som hľadal nejaký uhol pohľadu: Čo môžem urobiť? Kam môžem ísť? Existuje nejaká kniha, ktorú by som si mohol prečítať? Existuje jedna skúsenosť, ktorú by som mohol vo svojom živote zažiť a ktorá by ma priviedla k okamžitej duchovnej zrelosti?
Týmto sa vyznačuje mladosť. Niečo chceš a chceš to hneď. Takí môžu byť aj noví veriaci, ale aj nezrelí veriaci. Nechcú na nič čakať. Chcú to hneď.
Ďalším znakom mladosti je nadšenie z nových vecí. Aj mladí kresťania môžu byť takí. Majú radi veci, ktoré ich oslnia.
Keď apoštol Pavol navštívil Atény, stretol sa s najvyššou radou mesta. Povedali mu: „Či môžeme zvedieť, čo je to za nové učenie, ktoré hlásaš? Lebo niečo neslýchané počúvajú naše uši; chceme teda zvedieť, čo to má byť.“ (Sk 17:19-20)
Ďalší verš pridáva nasledovný detail: „Všetci Aténčania totiž, aj cudzinci, ktorí tam prebývali, na nič iné neboli takí ochotní, ako rozprávať alebo počúvať niečo nové.“ (verš 21)
To je typické pre mentalitu mladých ľudí. Páči sa im niečo, čo je nové.
Musíme však byť opatrní. Keď dozrievame, uvedomujeme si, že to, že je niečo nové, ešte neznamená, že je to lepšie.
Môžeme hľadať novú skúsenosť, pravdu alebo zjavenie a dostať sa do veľkých problémov. Namiesto toho musíme uplatňovať úsudok a uvedomiť si, že sme potenciálne zraniteľní. Ak to nenachádzame v Biblii, potom to nepotrebujeme od niekoho iného. O pravde rozhoduje Biblia.