„Hospodin riekol Samuelovi: Nehľaď na jeho výzor a na výšku jeho postavy; tohto som zavrhol, lebo nepozerám na to, na čo pozerá človek. Človek totiž hľadí na to, čo je pred očami, Hospodin však hľadí na srdce.“ 1Sam 16:7
Dávid bol mnohostranná osobnosť. Bol vojak a uctievač. Milovník aj bojovník. Bol neznámym pastierom v zapadákove, v malej dedinke Betlehem. Sám Boh si ho vybral, aby sa stal nielen najväčším kráľom v dejinách Izraela, ale aj súčasťou najexkluzívnejšieho rodokmeňa ľudskej histórie, rodokmeňa Ježiša Krista.
Ale jedným Dávid nebol: prvou voľbou. Nebol prvým kráľom Izraela. Tú česť dostal Saul, vysoký muž príťažlivého vzhľadu, ktorý vyzeral ako kráľ. Žiaľ, to bolo všetko. Vyšlo najavo, že jeho srdce nebolo ani zďaleka také pôsobivé ako jeho výzor.
Hospodin zavrhol Saula a prikázal Samuelovi, aby šiel do Betlehema, do domu Jesseho, kde nájde nového kráľa pre Izrael. Samuelov príchod bol veľkou udalosťou. Boží proroci sa neukazovali na takých bezvýznamných miestach ako Betlehem každý deň. A keď Jesse dostal príležitosť, dobre ju využil. Hrdo pred proroka predviedol svojich sedem urastených synov.
Títo mládenci boli predlohou Siedmich statočných. Po fyzickej stránke boli ukážkovými exeplármi. Dalo by sa povedať rodenými kráľmi. Ale ako na nich prorok pozeral, Hospodin na každého povedal nie, nie, nie, nie, nie, nie a nie. „Máš ešte nejakých synov?“ opýtal sa Samuel.
Jesse odpovedal: „Áno, mám ešte jedného. Je vonku na poli, stráži stádo oviec. Je trochu divný. Je hudobník a skladá piesne o Bohu.“
„Priveď ho,“ povedal Samuel.
Dávid prišiel a sršal nadšením a energiou. A Hospodin povedal Samuelovi: „To je môj chlapec. Pomaž ho.“ Takže Samuel vylial Dávidovi na hlavu olej, čím ho oficiálne pomazal, aby sa stal kráľom Izraela.
Keď si Boh vybral Dávida, sklamal všetky očakávania. Dávid nevyzeral ako kráľ – a o to šlo. Boh chcel, aby ľudí priťahovalo Dávidovo srdce, pretože bol mužom podľa Božieho srdca (viď Sk 13:22). Nemôžeš posudzovať múdrosť, charakter, city, pokoru, odvahu, nadšenie či potenciál viesť podľa výzoru človeka.
Ešte výraznejšie to bolo o storočia neskôr, keď sa naplnil Boží sľub Dávidovi a prišiel dlhoočakávaný Mesiáš – Ježiš, Dávidov potomok. Pre náhodných pozorovateľov bol málo vhodný za Spasiteľa. Nežil podľa ľudských očakávaní, aký má byť Mesiáš. Izaiáš 53:2 hovorí: „Vyrástol pred nami ako výhonok a ako koreň z vyprahnutej zeme. Nemal postavu ani dôstojnosť, aby sme ho obdivovali, ani výzor, aby sme po ňom túžili.“ Ak chceš vidieť, ako Boh pracuje, musíš sa pozrieť pod povrch – iných aj seba.
Ak veríš v Boha, ak veríš, že ťa Boh môže použiť, ak chceš tu a tam urobiť krok vo viere, potom Boh môže cez teba urobiť neuveriteľné veci. Jedna vec, ktorú za tie roky vravievam stále, je, že Boh nehľadá schopných, ale použiteľných. Môže ti v správny čas dať schopnosť. Ale Boh hľadá niekoho, kto povie: „Chcel by som zmenu tam, kde som. Pane, použi ma.“ Len sleduj, čo Boh urobí.
Otázka na zamyslenie: Prečo Boh často používa tých najmenej vhodných ľudí, aby vykonal svoje dielo?