„Vám som dal každé miesto, na ktoré vkročí vaša noha, ako som povedal Mojžišovi.“ Kniha Józuova 1:3
Existuje nerozhodnosť, ktorá pramení v neviere. Pravdou je, že nie sme schopní zvládnuť všetko. Je tiež pravda, že všetko, čo robíme, je nakazené hriechom.
Pred Bohom nič v nás nie je čisté a sväté. Ak nám však tieto skutočnosti bránia veriť Božím zasľúbeniam, satan získava prevahu. Niektorí kresťania konajú nerozvážne. Sami si vymýšľajú Božiu cestu. Existuje však viac ľudí, ktorí sa neodvážia ísť do novej zeme, ktorú im Pán zasľúbil. Žijú na hranici zasľúbení a neprivlastnia si zasľúbenú zem. Boh mohol ľahko očistiť krajinu Izrael od pohanských obyvateľov. Ich hriech dosiahol vrchol a Boh oznámil nad nimi svoj súd. Avšak chcel, aby Jeho ľud zabral krajinu. Boh mohol poslať anjelov, aby hlásali evanjelium spásy novým národom, On však ustanovil učeníkov, aby to robili. Opustiť bezpečnú a istú existenciu v krajine si vyžaduje odvahu viery.
No keď‘ ťa Pán volá, musíš ísť. Vieru treba aj na zamestnanie misionárov a ich vyslanie na misiu. Počet misionárov stúpa a úmerne s tým aj potreba finančnej podpory. Bude dosť financií, aby si misionári mohli kúpiť chlieb a maslo? Nesmieme konať nerozvážne. Náklady musíme odhadnúť. V prvom rade by sme mali o všetkom hovoriť s Bohom. Súčasne by sme si mali uvedomiť, že pred Bohom neobstoja žiadne výhovorky pre ďalší krok viery.
Zasľúbenia, ktoré dal Mojžišovi a Józuovi, platia rovnako aj pre nás. Boh sa nemení. Je vždy ten istý. Musíme stáť na Jeho slove. Istotu máme v tom, čo je napísané. Mali by sme byť odvážni. Sme úplne závislí na Ježišovi. Sami osebe nie sme ničím.
Napredovať však budeme, keď‘ sa budeme spoliehať na Pána.