„Teda vyznávajte si jeden druhému hriechy a modlite sa druh za druha…“ (Jk 5:16)

Vyznávanie hriechov vyžaduje mnoho taktu. Istý kazateľ rozprával, že pred mnohými rokmi bola k Pánovi privedená žena, ktorá mu vyznala svoj hriech. On jej radil, aby s vyznaním sa svojmu mužovi počkala, až sa obráti. Žena sa stala vernou kresťankou a modlila sa rok po roku za obrátenie svojho muža. Po sedemnástich rokoch sa obrátil aj jej muž a priznal sa evanjelistovi z hriechu, ktorého sa dopustil pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Evanjelista radil, aby sa priznal svojej veriacej žene, že ona mu rada odpustí, zvlášť, keď to bolo už pred dvadsiatimi rokmi. Teraz sa žena rozpamätala na radu, ktorú dostala a tiež vyznala svojmu mužovi svoj hriech. Bola to chvíľa plná sĺz, ale i plná radosti, a potom sa mohli spolu radovať z Božieho odpustenia.

Hriech často plodí hriech, ten potom lož – ďalší hriech. I dnes leží hriech pri tvojich dverách. Vo svojej sile nezvíťazíš nad ním, ale daj, aby Pán zvíťazil za teba.

Zomrel na Golgote, Syn Boží jediný, aby tvoje zmazal, bratu hriešny, viny, aby ťa naučil, jak máš Bohu slúžiť, žeby si tu v šťastí, tam v sláve mohol žiť.

PS 2, 5

MUDr. Viera Roháčková