„Hospodin je mojím svetlom a spásou, koho sa mám báť? Hospodin mi je pevnosťou žitia, koho sa mám ľakať?“ Ž 27:1
Dávid bol pastier, hudobník a básnik. Keď premýšľaš nad nevyhnutnými predpokladmi pre tieto povolania, odvaha zvyčajne nie je to prvé, čo ti napadne. A predsa Dávid preukázal neobyčajnú odvahu. Zabil leva i medveďa, aby ochránil svoje stádo. Vstúpil na bojové pole, aby čelil obrovi, ťažko obrnenému filištínskemu bojovníkovi Goliášovi. Nemal pri sebe nič len prak a niekoľko kameňov. Viedol vojsko kráľa Saula do nespočetných bitiek.
V istom okamihu však v Dávidovom srdci odvahu nahradil strach. Prvá Samuelova 21:11 hovorí: „Vtedy Dávid vstal a v ten deň utekal pred Saulom. Napokon prišiel k Áchíšovi, gatskému kráľovi.“ Hoci ho Boh opakovane ochránil vo veľkých nebezpečenstvách, Dávid sa rozhodol utiecť.
Možno si myslel: „Viac sa mi páčilo, keď som pásol ovce. Aspoň som poznal svojich nepriateľov.“ Možno cítil, že má po krk všetkých tých politických intríg a kráľových úkladov. Hovoríme tu o chlapcovi z malého mestečka. Pravdepodobne si stále lámal hlavu nad tým, čo to znamená, že bol pomazaný za kráľa Izraela. (A onedlho Boh šokoval tým, že bude aj praotcom Mesiáša!)
Nech už bol dôvod akýkoľvek, Dávida zachvátil strach, ktorý spôsobil, že odvrátil zrak od Pána. V panike utiekol na územie nepriateľa, kde ho filištínsky kráľ okamžite spoznal. Prvá Samuelova 21:13 hovorí: „Tieto slová znepokojili Dávida a veľmi sa bál gatského kráľa Áchíša.“
Dávid unikol z Gatu a ukryl sa v jaskyni nazývanej Adullám. A tam napísal tieto verše zo Žalmu 142: „Kričím na Hospodina, žobrem o Jeho milosť. Vylievam pred Ním svoje sťažnosti a hovorím Mu všetky svoje problémy. Keď som zdrvený, len Ty sám vieš, ktorou cestou sa mám vydať. Kamkoľvek pôjdem, všade mi nepriatelia nastražili pasce. Hľadám niekoho, kto príde a pomôže mi, ale nik na mňa ani nepomyslí! Nikto mi nepomôže, nikoho ani trochu nezaujíma, čo sa so mnou deje.“ (preklad angl. NTL verzie)
Potom však zmení reč: „Potom sa modlím k Tebe, Ó, Hospodine. Vravím: Ty si moje útočište. Ty si všetko, čo v živote naozaj chcem. Počuj moje volanie, lebo som veľmi vyčerpaný. Zachráň ma pred prenasledovateľmi, lebo sú pre mňa príliš silní. Vyveď ma z väzenia, aby som Ti mohol ďakovať. Spravodliví sa zhromaždia okolo mňa, lebo si ku mne dobrý.“ (preklad angl. NTL verzie)
Dávid pochopil, že keď sa ti všetko rúca, pozrieš sa hore. Zameriaš sa na Boha a nie na svoje problémy. Dáš mu svoje strachy. To znamená byť človekom podľa Božieho srdca.
Možno práve teraz čelíš niečomu, čo sa zdá byť beznádejné. Možno nevidíš cestu von. Ale Boh vidí. Volaj na Neho. A potom pokojne stoj a uvidíš, čo On urobí.
Otázka na zamyslenie: Ktoré obavy potrebuješ dať Bohu?