„… a nazvú jeho meno: Predivný, Radca…“ (Iz 9:6)
Veriaca vdova, ktorá biedne živila svoje tri deti, ochorela pred Vianocami. Najstarší, asi dvanásťročný chlapec, povedal: „Nakúpim sadrové figúrky a budem ich predávať na ulici.“ Otec totiž robieval sadrové figúrky. Nakúpil za posledné peniaze a núkal: „Pekné sadrové figúrky!“ Studený vietor prefukoval chatrné šaty chlapca. Bolo 24. decembra a nikto nemal záujem o sadrové figúrky. Niekto drgol do neho a celé jeho bohatstvo ležalo na zemi v črepoch. Horko sa rozplakal. Ľudia sa zbehli okolo neho. Nejaký remeselník vzal chlapcovu čiapku a položil do nej pol svojej mzdy a ľuďom okolo povedal: „Dokážte súcit.“ Ľudia hádzali do čiapky malé i veľké peniaze a čiapka bola skoro plná. Šťastný chlapec sa ponáhľal domov, kde bolo mnoho vďaky vysielanej k nebesiam.
Jeho meno je Predivný a Radca, a keď sa ti dnes prihodí niečo, čo svet nazýva nešťastím, je v tom skrytý poklad.
Je meno predivné, nad diamanty drahšie,
vonnejšie než ruža, nad každú sladkosť sladšie.
PS 28, 1