„Ja pôjdem pred tebou a pourovnávam hrobliny, bronzové vráta rozbijem a poodtínam železné závory.“ Izaiáš 45:2
Kráčať po Božej ceste často prináša veľké ťažkosti. Na tej ceste natrafíš na bronzové vráta, na ktorých sú železné závory.
Utrpenie a bolesť ťa nesmú viesť k myšlienkam (a nemal by si veriť), že nie si tam, kde ťa Boh chce mať. Platí to aj pre tvoju rodinu, prácu a kresťanské spoločenstvo.
Po sedemdesiatich rokoch v Babylone ľudia z Izraela nemali veľkú perspektívu, že znovu uvidia Jeruzalem. Boh je však Boh. Viedol Izrael. Presne to isté urobí aj pre teba. Odstráni všetky prekážky.
Možno si myslíš, že ťa Boh vedie po úzkych a tmavých cestách. Zdá sa, že sa nikdy neskončia. Majú však svoj koniec. Boh nikdy nedovolí, aby Jeho deti skončili v beznádeji. Znovu svitne radosť. Pre niektorých to bude až vo večnosti, ale väčšinu z nás Boh vedie do otvorenej krajiny už tu na zemi.
Ak si šťastný (a ak sa aj tešíš), že s Ježišom kráčaš už niekoľko rokov, získal si požehnané skúsenosti. Opakovane ťa Pán vyvádza z problémov, keď k Nemu voláš vo svojom súžení.
Preto by si mal odvážne veriť v Boha aj teraz. Nehľaď na to, že nie si hoden a nedovoľ, aby to zrušilo všetky Božie zasľúbenia. Nie, uprene hľaď na Pánovu milosť. Božia láska k tebe sa nezakladá na tom, či si hoden byť milovaný. Je to výhradne dôsledok skutočnosti, že Božie srdce horí láskou k tebe.
Pán na teba nezabudol. Vidí ťa, aj keď kráča pred tebou. Oči sa ti otvoria, keď zájdeš. Pán odstránil prekážky.
Zápas a utrpenie netrvajú večne. Víťazstvo nemáš dosiahnuť sám. Pán bude za teba bojovať. Pozdvihni oči! Nepoddaj sa zúfalstvu. Máš budúcnosť a nádej.