ZAMYSLENIE č.16

(štvrtok po 2. pôstnej nedeli)

Požehnaný človek, čo dúfa v Pána, Pán bude jeho oporou. (Jer 17)

Zamyslenie:

Tak toto zvládnem sám, na toto nepotrebujem nikoho navyše a žiadnu pomoc!

Koľkokrát v živote sme už zaujali takýto postoj? Ako často potrebujeme sami sebe dokázať, že na niečo máme? Samozrejme, daný postoj je problémom vo všeobecnosti, ale pri tejto otázke v duchovnej oblasti nášho života, by mala blikať červená kontrolka a hučať siréna upozorňujúca na problém. Áno, sú veci, o ktorých môžeme rozhodnúť sami. Nie je potrebné pýtať si radu od Pána, pri rozhodovaní sa nad reštauračným menu, alebo vyberaním správneho parkovacieho miesta. Avšak v rovine duchovnej, by sme Ho nemali vylučovať zo žiadnych rozhodnutí, či sú jednoduché alebo náročné. Potrebujeme Ho pozývať do rozhodnutí bežného života. Potrebujeme Ho mať pri sebe pri našom výbere povolania, výbere školy či práce, životného partnera... Pán chce byť aj mojou oporou. Dovolím Mu to však svojím postojom?

Modlitba:

Pane, vďaka, že v Tebe žije a prekvitá moja nádej. Vďaka, že mi dávaš možnosť dúfať v Teba a rozhodnúť sa pre Teba v každý deň môjho života. Buď mi oporou, aj keď budem mať pocit, že som sám a veci nepôjdu podľa mojich predstáv. Dodaj mi odvahu dúfať v Teba. Lebo aj keď Ťa vidím nejasne, viem, že si pri mne. Amen.

Otázky na zamyslenie:

Pripúšťam si, že Pán je mojou oporou alebo sa tvrdohlavo snažím presvedčiť sám seba o tom, že všetko zvládnem sám?

Aktivita:

Dnes si pri každom rozhodnutí spomeniem, že naň nie som sám a že Pán je mi oporou.