ZAMYSLENIE č.3

4.3.2022 (piatok po Popolcovej strede)

Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. (Ž 51)

Zamyslenie:

Pane, opäť som zhrešil. Opäť sám v sebe skúmam, či mám ísť na spoveď... Najradšej by som to odložil. Najradšej by som sa tváril, že je všetko v poriadku, nič sa nedeje, veď ja spoveď nepotrebujem, načo mi to vôbec je. Koľko ľudí v mojom okolí to nerieši, prečo by som nemohol aj ja? Aj tak zas zhreším a budem tam, kde som...

Veľa z nás si často prechádza touto dilemou. Ísť či neísť... ísť až, keď zhreším alebo keď viem, že sa blíži ťažké obdobie, lebo som zlomený a ľahko padnem. A čo vôbec.

Prekonal som sa. Povedal som si, že idem. Som tu, Pane. Čo teraz? Ako Ti mám vyznať všetko, čo ma trápi a ťaží? Ako Ti to mám odovzdať, aby to bolo od srdca a nie z mojej „kresťanskej povinnosti“? Nehneváš sa na mňa? Nebude sa hnevať kňaz, pred ktorým idem práve otvoriť svoje srdce? Bude mať silu po oľutovaní svojich hriechov vstať a ísť ďalej, možno aj s vedomím, že môj hriech sa o pár dní či týždňov opäť zopakuje?

Nerozmýšľajme takto. Jednoducho vykročme vo všetkej pokore, ktorú v sebe nájdeme a poprosme svojho Otca o odpustenie. Vždy, keď to potrebujeme, vždy, keď sa v nás ozve alarm, že niečo nie je v poriadku. On to s nami nikdy nevzdáva, nevzdávajme to s Ním ani my.

Modlitba:

Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. Aj keď mám občas pocit, že spoveď nemá zmysel a že budem stále rovnaký, svetlom na konci tunela ostávaš stále Ty. Daj mi odvahu a silu vykročiť vždy vpred a vyznať Ti vo svätej spovedi skrz kňaza všetky moje hriechy, lebo len v Tebe mám prísľub večného života. Amen.

Otázky na zamyslenie:

Kedy som bol naposledy na svätej spovedi? Neovplyvnila aktuálna pandémia dĺžku môjho odkladania tejto sviatosti?

Viem úprimne oľutovať svoje hriechy?

Uvedomujem si, že spoveďou získavam „čistý štít“ a novú možnosť začať odznova?