Klaviristu Jozefa Hollého sme stihli posadiť do kresla v čase, keď mu prvá vlna korony umožňovala koncertovať už len v exteriéri. U nás na poslednú chvíľu stihol zahrať ešte pár virtuóznych kúskov, ale hlavne sme sa dobre porozprávali. Tento absolútny sympaťák dokazuje, že k vážnej hudbe patrí aj hravosť, humor a aj nečakané životné príbehy. Keby sa bolo bývalo kedysi dávno na jednej lodi niečo zvrtlo, rozprávala by som sa dnes s populárnym nemeckým “šláger spevákom”. Všetko si postupne pripomenieme z nášho nakrúcania Trochu inak.