Najmladšia má 73, najstaršia 87 rokov a všetky tri spája túžba po vzdelávaní, spoločné výlety a zážitky. Spolužiačky Katarína, Alena a Cilka, študentky Univerzity tretieho veku na Paneurópskej vysokej škole, dokazujú, že učenie sa nekončí dôchodkom. „Samota ma ubíjala, chcela som urobiť niečo pre seba,“ hovorí 79-ročná Alena, ktorá sa na univerzitu prihlásila pred desiatimi rokmi. Každá prednáška je pre ňu sviatkom – zapisuje si, učí sa a teší sa z vlastného pokroku. Podobný elán má aj 87-ročná Cilka, ktorá začala chodiť na univerzitu tretieho veku po rokoch opatrovania partnera. Rodina sa teší, že je samostatná a vie sa o seba postarať, a ona sama nechce stagnovať. Koordinátorka a zároveň študentka Katarína oceňuje najmä komunitu – spoločné výlety, stretnutia aj to, že „rektor navarí kapustnicu a sme všetci spolu“. Čo okrem vedomostí dáva týmto ženám štúdium? Ako funguje univerzita tretieho veku? Majú aj promócie a oslavujú spoločne svoje úspechy?