Pred časom ohlásil koniec reprezentačnej kariéry, čím vyvstala v našich, najmä zadných radoch otázka, kto ho nahradí. Hráčov jeho fyzických parametrov totiž na Slovensku nie je veľa. Uprostred sezóny sa presunul zo švajčiarskeho Suhr Aarau do bundesligového Stuttgartu, s ktorým obsadil konečnú 11. priečku, čo je historicky najlepšie umiestnenie klubu. Reč je o Martinovi Slaninkovi, ktorý v najnovšom podcaste SZH prezradil, ako vyzerali oslavy na Malorke, že ako tréner sa venuje mládeži už sedem rokov, ako sa zrodil jeho prestup do Nemecka a čo mu predchádzalo, prečo je hádzaná v Nemecku kultúrou a bundesligová atmosféra nezabudnuteľná, koľko ľudí sa podieľa na chode klubu a má na starosti každý detail, že nikdy nezažil zlý kolektív a prečo je dôležité, aby fungovali aj vzťahy mimo ihriska, ako ho podržala kabína v neľahkých časoch po strate otca, ako sa dostal k trénovaniu mládeže aj v Stuttgarte a prečo chcel naučiť mladých chlapcov mať hádzanú rád, že súčasťou práce mládežníckeho trénera v Nemecku sú aj návštevy škôl a ukážky hádzanej deťom, s cieľom vzbudiť ich záujem o tento šport, že v ďalšej sezóne bude najmä trénerom a hráčom iba vtedy, ak si to bude situácia vyžadovať, že pozerať reprezentačný zápas z tribúny je zložité a vyzerá to odtiaľ úplne inak, ako z palubovky, prečo považuje dvojicu zadákov Lukáš Urban – Šimon Macháč za skvelú a že druhý menovaný získal ocenenie pre najlepšieho pivota zaslúžene, kedy sa rozhodol ukončiť reprezentačnú kariéru a ako reagoval Fernando Gurich, keď mu oznámil svoj zámer, prečo reprezentácia predáva hráča do zahraničia a aké boli jeho začiatky v ére Zoltána Heistera, či aká je jeho trénerská filozofia a prečo by mal tím fungovať ako rodina.