Svätý Tomáš Akvinský definuje pýchu takto: Pyšný je ten človek, ktorého túžbou je dostať sa ponad to, čím v skutočnosti je. „Pýcha je neresť, ktorá nám bráni práve v tom, aby sme uznali svoje limity. Aby sme si nechali poradiť, pomôcť, nechali sa usmerniť. A keď zistíme, že sme sa mýlili, aby sme si to priznali,“ hovorí verbista Milan Bubák v ďalšom rozhovore v rámci seriálu o čnostiach a nerestiach. Zákernosť pýchy spočíva v tom, že jej prejavov si nie človek vedomý. „To posledné, čo by si pyšný človek priznal, je, že zlyhal a že potrebuje odpustenie,“ vysvetľuje páter Milan. Liekom na pýchu je pokora. Lenže ani s tou pokorou to vždy nemusí byť také jednoduché. Páter Milan Bubák približuje, ako môže byť pokora napríklad dôvodom k lenivosti – práve vtedy, keď slúži ako zámienka, aby sme sa vyhli zodpovednosti za používanie svojich darov.