Rozhovor o kríze otcovstva, o ranách a traumách, ktorými si prechádzajú muži. A tiež o mužskom strachu. „Dobrý otec musí byť najskôr zrelý muž. Po svete chodí veľa chlapcov a málo mužov. Máme tu veľké deti, ktoré zabudli citovo dozrieť. Nemali vzory vo svojich otcoch, v rodinách. Tam, kde chýba sebadarovanie, nastúpi sebaodmeňovanie. Žijeme dnes v takej kultúre, že „ja“ som hlavná postava. Narcizmus nám tu kvitne. A to je začiatok konca,“ hovorí v Postoj TV Juraj Sedláček. Prednedávnom mu vyšla nová kniha Mužský strach. „Na strach sa zvykneme pozerať ako na negatívnu silu. Strach však k mužovi patrí. Lenže príliš veľa strachu muža retarduje, príliš malo strachu ho infantilizuje. Strach je dočasná záležitosť, ktorá mužovi pomáha stať sa vnútorne silným. Na príklade Ježišovho pestúna môžeme vidieť, ako sa so strachom vyrovnal. Jedna z prvých vecí, ktoré sa o ňom z Písma dozvedáme, je: Neboj sa, Jozef! Aj Jozef mal teda strach. Úplne však Bohu uveril, hoci nevedel, čo presne ho čaká, a bol oporou pre svojich blízkych. Toto potrebujeme v rodinách, stabilnú oporu a stabilný mužský vzor,“ vysvetľuje Sedláček. A ako dokáže žena pomôcť mužovi zvládnuť strach? „Predovšetkým tým, že mu dovolí byť mužom. Ak žena neakceptuje maskulinitu muža, prejavuje sa to v jeho chovaní a vzťahoch. Muž môže spadnúť do detského pochybovania o sebe, začne popierať sám seba a uzatvárať sa aj so svojimi strachmi. Muž, aby mohol zodpovedne viesť, musí mať čas premyslieť si veci. Keď mu do toho začne žena priamočiaro vstupovať, veľmi hlboko ho zraňuje v jeho najslabšom mieste, narúša jeho mužskú integritu. Žena má úžasný dar vyhodnocovať aktuálnu situáciu. Muž však vidí dlhodobý koncept vďaka vízii, ktorú ako muž môže mať. Dôležité je, aby žena nevstupovala do jeho tempa,“ rozoberá v relácii. Moderuje Jana Zlatohlávková.