„Keď sa viera sústredí čisto na náukové formulácie, riskuje, že sa bude prihovárať len hlave bez toho, aby sa dotkla srdca. A keď sa sústredí len na konanie, riskuje, že sa stane moralizovaním a zredukuje sa len na sociálnu stránku. Viera je však život, je to prežívanie lásky Boha, ktorý nám zmenil existenciu,“ hovorí v knihe O nerestiach a čnostiach pápež František. O živote s darom viery sme sa rozprávali s františkánom Gabrielom Prievalským OFM, ktorý sa pre vieru rozhodol ako 33-ročný. „Boh nám neustále trpezlivo ponúka tento dar a čaká na našu odpoveď. Po jej prijatí však nesmieme zaspať na vavrínoch, že my sme už hotoví kresťania. Je to celoživotná plavba, ak prestaneme veslovať, vzďaľujeme sa od cieľa,“ vysvetľuje páter Gabriel. Povzbudzuje tiež rodičov, ktorí sa trápia nad tým, že ich deti stratili vieru. Je prirodzené, že prídu momenty v živote človeka, keď mu viera nedáva zmysel. „Takéto situácie však predpokladajú vieru aj z ich strany. Je to Božia formácia nielen človeka v krízovom momente, ale aj ich dozrievanie vo viere,“ hovorí františkán. Viera nefunguje bez pochybností, tie sú dokonca nevyhnutné, aby sme sa v duchovnom živote posunuli ďalej. Páter Gabriel to prirovnáva k „atómovke“, ktorú občas Boh hodí do nášho života, aby sme pouvažovali nad jeho smerovaním.