Lipšic klamal laickú verejnosť slovnými hračkami, že v rozhodnutiach ústavného súdu o porušení práv obvinených, sa ani v jednom prípade nekonštatovala nedôvodnosť obvinenia. Predmetom ústavných sťažností boli, ale porušenia ľudských práv počas prípravného konania, nie dôvodnosť obvinenia. Je to to isté, ako keby na ortopedickom oddelení zoperovali tridsiatim pacientom kolena zdravé, a tí by sa pre to sťažovali na úrade pre zdravotnú starostlivosť. Tento úrad by skonštatoval, že došlo k poškodeniu ich zdravia a majú nárok na náhradu škody, a primár tohto oddelenia by sa bránil slovami, "veď predsa úrad ani v jednom prípade nekonštatoval, že sa operácia nemala vykonať." Presstitúti a opoziční právni analfabeti, by túto koninu ďalej šírili s dôvetkom, že zrušením tohto ortopedického oddelenia by došlo k ohrozeniu zdravotnej starostlivosť na celom Slovensku. No samozrejme, že operácia sa vykonať mohla, ale na správnom kolene, nie na zdravom. Ústavný súd preto neposudzuje dôvodnosť obvinenia, ale porušenie práva obvinených.