Daniel Orálek, to je meno, ktoré si v bežeckej komunite spájame s obrovskými porciami kilometrov na ultramaratónskych tratiach. My sme sa za Danielom vybrali do Brna, kde sme si v jeden pracovný podvečer veľmi fajnovo poklábosili o tom, čo nás baví, teda o behu. Kto pozná bežecké ultra "šlehy", teda preteky, kde je porcia kilometrov už priam obludná, tomu nie sú cudzie pojmy ako napríklad Spartathlon či Badwater. K tomu si pribaľte bonbóniky ako preteky na 12, 24 či 48 hodín, alebo na 100 kilometrov, ktoré top borci (a medzi nimi aj Daniel Orálek) dávajú niekde medzi 6-7 hodinami. Ako to prebieha na takej 24 hodinovke? Aké sú nástrahy tejto disciplíny a v čom je prípadne odlišná od trailových či ultra trailových pretekov? Podobnosť čisto náhodná samozrejme je v tom, že základom pre úspech okrem poctivej prípravy je hlava. Umenie hlavológie (podľa Terryho Pratchetta) je disciplína zdradná a nevyspytateľná. A tak sme spoločne nakukli, ako sa s výzvami na trati pasuje Daniel. V diskusii sme samozrejme nemohli obísť ani aktuálne ešte stále čerstvý rekord v behu na 24 hodín a iné aktualitky. Opäť sme sa s Milošom presvedčili, že niet nad rozhovor s bežcom, ktorý okrem skvelých výkonov má aj potrebnú dávku nadhľadu a skúseností, o ktoré sa s nami ochotne podelil. Ozaj, aby sme nezabudli, sú tu dve dôležité informácie, ktoré netreba opomenúť. 1. Určite zvážte, ak teda už nie ste jej majiteľmi, kúpu knihy, ktorej autorom je Daniel Orálek a volá sa Můj dlouhý běh. Naklikať si ju môžete i z tohoto linku a ešte tým pomôžete aj nášmu podcastu. 2. Nezabudnite sa zapojiť do súťaže, v ktorej výherca od nás dostane práve spomínanú knihu a to samozrejme i s podpisom a venovaním Daniela Orálka. Aby ste sa zúčastnili, klikajte sem: >>>SÚŤAŽ