4.apríl 1945 Oslobodenie Bratislavy Červenou Armádou a ako sme si to pripomínali za socializmu Spomína Peter Zajac-Vanka… Ak chcú dnešné mladé generácie narodené po roku 1989 pochopiť, prečo sa ešte stále po 73 rokoch ich dedovia a otcovia na jar vyobliekajú a idú položiť kvetinu na hroby Červenoarmejcov v rodnom meste, obci, mal by konečne niekto na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky poskytnúť projekt financovania filmu Oslobodenie Slovenska – dramatického a akčného vojnového filmu, ktorý strhne mladú generáciu tak ako dnešné „akčné“ vymyslené boje o tróny,avatary a narnie, všetko kasové trháky Západu, alebo aspoň ako „Mandolínu kapitána Kukoreliho“… Pretože my si nepripomíname 4.apríl 1945 ako oslobodenie Bratislavy z nejakého „rusofilstva“, ani 9.máj 1945 ako oslobodenie Československa z nejakej „lásky ku komunizmu“. Možno z dobových televíznych snímkov to tak aj vyznieva. Som ale z generácie, ktorá neoslavovala KSSZ ani KSČ pri týchto májových dňoch Oslobodenia a mieru. My sme svätili tieto sviatky preto, lebo nám naši rodičia a prarodičia pravdivo rozpovedali udalosti toho roku tak ako si to naživo pamätali, ako to pociťovali a ako až do smrti vedeli, kto a ako im vybojoval z tej strašnej krvilačnej vojny ten skutočný mierový život a možnosť v mierovej dobe založiť si rodinu, pokojne pracovať, zarábať tak, aby bolo možné postupne bývať, odievať sa čoraz lepšie, jesť čoraz lepšie, mať možnosť chodiť na výlety, zabávať sa, športovať, rozvíjať svoju kultúru, svoju – slovenskú kultúru – veľmi, veľmi sa na to zabúda… 9.mája bol oficiálne uznaný štátnym sviatkom ČSSR, ale pre Slovensko bol takým i keď nie štátnym sviatkom deň 4.apríl 1945, keď bola oslobodená Bratislava. Vtedy sme chodili položiť vence na pamätník vybudovaný vysoko na mestom a otvorený 4.apríla 1960. A chodili sme tam i brigádničiť, starať sa o hroby… …a Slavín, pamätník padlým osloboditeľom Bratislavy i Slovenska, pripomína počet obetí, padlých v počte 63 512 ľudí, Červenoarmejcov po Slovensku a 6 845 Červenoarmejcov pri oslobodzovaníBratislavy, ako „pevnosti Pressburg“ ako to strategicky v posledných kŕčoch vojny rozhodli potentáti Tretej Ríše fašistického Nemecka.Bratislava bola oslobodená rýchlo, na ten čas „bleskovo“ a Červená Armáda zachránila mesto od zničenia pamiatok, mesta, Hradu- žiaľ ze cenu vysokých ľudských obetí …Slavín sa pre nás, generácie povojnové, stal symbolom nádherných romantických rande, držania sa za ruky, bozkov, jarného a letného romantizmu nad mestom… skúsme tú tradíciu držať i ďalej – ukážme mladým, aké krásne je jarné mesto z pamätníka Slavín – príďme tam s vnúčencami, učitelia, zoberte žiakov na jarný výšľap schodmi nad mesto a naučte ich… Komentár k avízu: Pamätník vďaky osloboditeľom Červenoarmejcom od 4.apríla 1960 – a nepamätám si, že by tam bola červená hviezda na žulovej stene… Fotografia bezprostredne po oslobodení Bratislavy – pôvodný vojenský cintorín Červenoarmejcov, „kladbište“, pri Grassalchovičovom paláci, z apríla 1945, provizórne cintoríny boli na viacerých miestach Bratislavy, napríklad i na dnešnom Župnom námesti oproti „Baťovi“…aký paradox pre dnešné demokratické časy… Orgovány – symbol slovenskej jari a Oslobodenia – vezmite svoju lásku hore na Slavín a darujte jej orgován z okolitých kríkov…