Aby mohol človek zahrať vtipnú úlohu, musí sa vedieť zasmiať sám na sebe a nehanbiť sa. O rozprávkovom balete Popoluška v SND

Najznámejší rozprávkový príbeh na svete z pera francúzskeho spisovateľa Charla Perraulta inšpiroval hudobného velikána Sergeja Prokofieva k skomponovaniu jedného z najkrajších baletných opusov 20. storočia.

Popoluška nie je typická baletná rozprávka. Deti zaujme rozprávkovým námetom, výpravou, množstvom vtipných scén, ale hudba svojou komplexnosťou osloví skôr dospelých. Hosťujúci britský choreograf Michael Corder sa o nej vyjadril takto: “Prokofiev je jednoznačný, jeho rytmy sú silné, motívy pre jednotlivé postavy jasné a zrozumiteľné. Stačí poznať jedinú notu a spoznáte ho.“ Humor je ukrytý v samotnej Prokofievovej hudbe a Corder sa snažil ísť podľa nej - brilantne ju prepísal do pohybu.

Tancovať v ňom negatívnu ale zároveň komickú dvojicu nevlastných sestier, si vyžaduje nielen presvedčivý tanečný, ale aj mimoriadny herecký výkon. A tiež schopnosť zasmiať sa sám na sebe a nehanbiť sa. Jedna sestra si myslí, že je lepšia ako druhá a keď nerobia zle Popoluške, robia si zle navzájom, pretože súťažia o pozornosť a sú ochotné pre ňu urobiť čokoľvek.

O najznámejšom rozprávkovom príbehu na svete v jeho baletnej podobe, o jeho čarovnej hudbe, ale aj náročnej tanečnej a hereckej interpretácii zákerných ale veľmi vtipných nevlastných Popoluškiných sestier, sa zhovárala dramaturgička Baletu SND Eva Gajdošová s ich predstaviteľkami - sólistkou baletu Violou Mariner, členkou baletu Annou Vágnerovou a dirigentom Martinom Leginusom.

Autor: Eva Gajdošová