Mozart svojou tvorbou a zmýšľaním preskočil minimálne jedno storočie. Je nadčasový podobne ako Shakespeare.

S Ľudmilou Vároššovou o opere Don Giovanni

Opera Don Giovanni W. A. Mozarta je jedna z dvoch posledných inscenácií režiséra Jozefa Bednárika v aktuálnom repertoári Opery SND a má dva konce. Jeden je logickým vyústením príbehu v známej scéne s Komtúrom. A druhý, ktorý Mozart s fenomenálnym libretistom Da Ponte pridali na záver. Shakespearovské morálne poučenie, keď sa postavy, ktoré zostanú na scéne, prihovárajú divákom.

V rovine interpretačnej dnes pozorujeme dva trendy mozartovskej interpretácie – jedni chápu mozartovský spev ako súčasť starej hudby, venujú sa jej interpreti, ktorí pracujú s historicky poučenou interpretáciou, a niektorí sa naopak posúvajú z romantickej hudby smerom dozadu k Mozartovi.

Ako vnímať nejednoznačnosť tejto opery? Je Don Giovanni pozitívna alebo negatívna postava? Kto je vlastne Komtúr? Otec Anny, svedomie Giovanniho, memento? Kto je v tomto príbehu vinníkom a kto obeťou?

Nad týmito otázkami sa so svojimi hosťami – kostýmovou výtvarníčkou Ľudmilou Vároššovou, dvornou kostymérkou inscenácií Jozefa Bednárika, a opernou speváčkou, sopranistkou Evou Hornyákovou, predstaviteľkou temperamentnej španielskej ženy Donny Elvíry, zamýšľal dramaturg Opery SND Jozef Červenka.

Autor: Jozef Červenka