číta: Kristína Tormová

Románová kronika Slepá koľaj prináša príbeh nemecky hovoriacich drevorubačov, nazývaných huncokári. Izolovaná, do istej miery tajomstvom opradená komunita sa do Malých Karpát prisťahovala začiatkom 18. storočia na pozvanie Pálffyovcov - jedného z najbohatších uhorských rodov. Lesní robotníci aj vplyvní aristokrati spoluutvárali charakter horskej krajiny až do roku 1945. Povojnové vysporiadanie sa Československa s kolektívnou vinou a uplatnenie Benešových dekrétov znamenalo koniec ich pôsobenia na území západného Slovenska. Prvý diel románu približuje osudy rodín Matildy Stolzerovej i Jozefa Pálffyho v období do rozpadu Rakúsko-Uhorska. Zánik monarchie však znamená viac než len prekreslenie politickej mapy. Zákony mladej republiky klopú na dvere horských obydlí i panských sídel a hrozia neodvratným zánikom života, v ktorom platili predovšetkým nepísané zákony otcov. Ako ľahko možno zabudnúť na ľudí, ktorí boli súčasťou našej histórie, ale v jednom momente sa stali nežiaducimi?