“Je to ako keby ste sa pozerali na niečo, čo zomrelo len pred pár dňami. Vidíte zavreté oko, celú kožu, nemusíte si ho predstavovať len na základe kostry a fantazírovať o jeho vzhľade, ale normálne ho vidíte. 

Má zachovanú aj priedušnicu a priedušky, je úplne unikátne vidieť niečo takéto,” hovorí Andrej Čerňanský, paleontológ z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, ktorý je hlavným autorom článku v prestížnom časopise Scientific report, patriacom do vydavateľstva Nature.

"Kvapka krvi v jantári v Jurskom parku je fikcia. Jantár sa na to zdá vhodný, ale zistilo sa, že DNA sa rozpadá veľmi rýchlo a je tam síce prítomná, ale taká rozpadnutá, že je nečitateľná,” odpovedá na otázku, či z jaštera zistili aj jeho DNA. 

"Je mi z toho smutno. Vo vyspelých krajinách si vedcov vážia, na Slovensku ten pocit nemám. Veľmi ma to mrzí, niečo sa asi podcenilo vo vzdelaní, je to škoda. Pokiaľ krajina o sebe tvrdí, že je vyspelá, veda je jeden z pilierov,” hovorí o aktuálnych náladách v spoločnosti a útokoch na vedcov.

Ako sa podarilo nájsť 110 miliónov rokov starého jaštera v jantári? Čo má spoločné s dnešnými jaštericami? Čo mu v Mjanmarsku komplikovalo prácu? Prečo sa vrátil na Slovensko? A čo by ešte chcel vo svojej kariére dosiahnuť? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s paleontológom Andrejom Čerňanským.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.