"Celé je to komplikované najmä z dôvodu, že nevidiace deti vzbudzujú strach pri pokusoch dostať ich do normálnej škôlky. Či už u pedagógov alebo u riaditeľov. 

Boja sa najmä toho, ako s nimi budú jednať, či budú schopní vyhovieť ich špeciálnym potrebám, či budú spĺňať osnovy vzdelávacieho procesu alebo či vôbec existuje legislatíva umožňujúca venovať sa špeciálnym potrebám," hovorí otec nevidiaceho Branka Martin Dvorecký, ktorý vyvinul plyšového macka pre nevidiace deti, ktorý ich naučí Braillovo písmo. 

"Za extrémy považujem zbieranie dvoch percent z daní alebo štuplíkov z fliaš, ktoré majú suplovať skutočné systémové prvky. Suplovať by ich mohli jedine v prípade, ak by boli adresné. Ide o veľmi obšírnu problematiku, ktorá má mnoho aspektov. 

Každopádne, terapie sú skutočne drahé. 20 až 25 eur za hodinu je pre mnohé rodiny neutiahnuteľné, a to najmä v situácii, keď zostane jeden z rodičov kvôli dieťaťu doma," dodáva Martin Dvorecký, ktorý na macka Braillíka zbiera peniaze, aby mohol dodať 15 kusov pre spolužiakov svojho nevidiaceho syna. Zbierku môžete podporiť na www.braillik.sk.

Ako sa žije rodine s nevidiacim dieťaťom? Ako vznikol nápad vyvinúť plyšového macka Braillíka? Koľko peňazí mu ešte chýba a kam všade sa táto hračka dostane? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s Martinom Dvoreckým. 

–

Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.