"U časti ľudí príde k poruche, ktorá má zvyčajne charakter posttraumatickej stresovej poruchy, ale môžu to byť aj depresie či úzkosti. Keď sa jedná o takéto vojnové situácie, tak je odhad, že 50 až 90 percent má symptómy posttraumatickej stresovej poruchy. 

U mnohých to odznie spontánne po niekoľkých týždňoch. Väčšia časť to postupne spracuje. Ale u časti ľudí to pretrváva a ak to pretrváva tri mesiace a viac, tak je už dosť veľké riziko, že to bude dlhodobé. Viac ako šesť rokov, desaťročia," hovorí psychiater Jozef Hašto.

"Dlhodobý stres je prídavný stresor, ktorý sťažuje spracovanie traumy. Aj samotný stres z úteku je náročný. Môže spustiť rôzne psychické poruchy. Neistota práce, živobytia, bývania, to všetko môže byť faktor. 

Ako sused alebo priateľ stačí byť láskavý a prajný. To je veľká pomoc pre človeka, aj bez terapie. Z výskumov sa ukazuje, že sociálne okolie je rozhodujúci faktor pre to, že či sa niekto zotaví z traumy, alebo to prejde do dlhotrvajúceho problému. To je veľmi dôležité," dodáva Hašto. 

Ako vyzerá trauma? Ako pomôcť utečencom z Ukrajiny, ktorí prídu s traumou? A ako môžeme Ukrajincom pomôcť my, obyčajní ľudia? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s psychiatrom a psychoterapeutom Jozefom Haštom. 

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.