Slovensku chýbajú psychológovia a jasné pravidlá. Na začiatku školského roka na to upozornil Najvyšší kontrolný úrad. Pripomína, že čelíme kritickému nedostatku školských psychológov, čo v praxi vyzerá tak, že na jedného pripadá v priemere 710 žiakov. V niektorých okresoch ich pritom bolo aj vyše tri tisíc, tri okresy nemali školského psychológa vôbec. Odporúčania odborníkov pritom hovoria, že na jedného by malo byť maximálne 500 žiakov.

Nedávna pandémia COVIDu-19 pritom odhalila zhoršené duševné zdravie, čo potvrdzujú aj dáta: výrazne pribudlo pokusov o samovraždu u mladých ľudí, sebapoškodzovania, depresií a pocitov úzkosti.

Školy by psychológov či podporné tímy uvítali, zápasia však s nedostatkom peňazí i samotných odborníkov. Kontrola tiež ukázala, že na nápravu stavu chýbajú aj potrebné dáta.

Ako to vyzerá v praxi a aké sú možnosti riešenia? Pozrieme sa na to s Viktorom Križom, ktorý sa popri inom snaží humanistickú psychológiu implementovať do školského prostredia.

„Pri humanistickej psychológii sa nezameriavam na to, že chcem človeka zmeniť, ale v prvom rade ho akceptujem ako človeka,“ reaguje na výsledky záverov kontroly NKÚ školský psychológ a psychoterapeut Viktor Križo.

„To, že som v danom momente tam, že žiaka prijímam, úplne stačí. Nepotrebujem žiadnu ďalšiu techniku, nepotrebujem ho meniť. Lieči už fakt, že ho prijímam, rešpektujem a vytváram s ním vzťah,“ dodáva.

„Často sa mi stáva, že mi príde tínedžer a rozpráva, ako by vystrieľal polovicu školy, lebo prežíva veľký hnev. Vtedy nepočúvam prioritne ten obsah. Pozerám sa naňho ako na človeka, ktorý predo mnou sedí, je smutný, nahnevaný… A keď moje prvé reakcie nie sú o tom obsahu, ale o tom, že ho beriem ako človeka, trvá zvyčajne len pár minút, keď zmení tému o strieľaní a začne hovoriť o sebe,“ rozpráva Viktor Križo.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.