Nemenežujene verejné výdavky, ani ich nekontrolujeme. Nemáme určené základné priority a hoci centrálna vláda neplní ani svoje základné úlohy, mieša sa do všetkého - i toho, čo by regióny zvládli oveľa lepšie. Našim najväčším problémom však je, že nevieme riadiť svoj vlastný štát. Hovorí ekonóm Anton Marcinčin. Ako z toho von a máme ešte šancu?

Slovenská ekonomika uviazla, podľa najnovších prognóz Národnej banky sa rast spomalil sa biedne pol percento. V kombinácií so stále vysokou infláciou, ale aj veľmi vysokým daňovo odvodovým zaťažením, to na naše hospodárstvo vytvára enormný tlak. Nevyhnutné ozdravenie verejných financií, ktoré sa stále nachádzajú v pásme vysokého rizika vláda neúspešne rieši už tretím konsolidačným balíčkom no zatiaľ - napriek stúpnutiu štátneho dlhu o miliardy, stále bezvýsledne. Aktuálne nám fakt, že nie sme na dobrej ceste potvrdil aj znížený rating renomovanej agentúry Standard and Poor‘s

Slovensko pritom sužuje obrovský investičný dlh na cestnej, mostnej či železničnej infraštruktúre, v zdravotníctve miznú miliardy bez adekvátnej efektivity, vzdelávací systém ukazuje zhoršujúce sa výsledky, krajinu opúšťa stále viac mladých chytrých mozgov, ale aj firiem no a vláda nemá prakticky žiadny zmysluplný ozdravný plán či koncepciu ako ďalej. Víziu ako skutočne reštartovať Slovensko však neukazuje ani opozícia pričom naša krajina sa deň po dni mení na rozpadajúci sa Potemkin.

Sledujete ráno Nahlas s ekonómom Antonom Marcinčinom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.