Už o pár dní si pripomenieme 30. výročie Novembra‘89. Čas zlomu, keď po štyroch dekádach nanútenej neslobody začala do našich končiť nakúkať sloboda, demokracia, padol ostnatý drôt, ktorý nás mal „chrániť“ pred Západom… Námestia si obrazne sľubovali lásku – kľúče odzvonili starej moci všadeprítomnej komunistickej strany. Tento pohyb naštartoval surový policajný zásah proti študentom v Prahe. A nezastavila ho ani zima námestí, postupné rozbroje v reformných silách či hlasy, že celá revolúcia môže byť zinscenovaná a "pilotovaná" tajnou službou… Odvtedy si už samostatné Slovensko prešlo 30-ročný príbeh a oblúkom sa opäť vracia na námestia. Ak však boli tie pred tromi dekádami za demokraciu a slobodu, teraz sú za slušnosť. Akým prerodom sme prešli a kde by sme boli bez Novembra? Dá sa z tých dní a z procesov, ktoré sa spustili, učiť aj dnes? Téma pre muža, ktorý za Novembrovými udalosťami stál aj aktívne a pripravoval ich prvú polovicu svojho života – disident, aktívny člen tzv. podzemnej cirkvi, neskorší predseda SNR, dve dekády parlamentný poslanec, trojnásobný kandidát na post prezidenta - František Mikloško.