To, že tu po roku 1989 neprebehlo niečo na vzor Norimberského tribunálu po vojne, považujem za jednu z kľúčových chýb natupujúcej demokracie, teda to, že tu neboli ľudia súdení za zločiny komunizmu.Pre mňa komunizmus nebol bežnou etapou našich dejín, ale je to, rovnako ako fašizmus či nacizmus, zločinným režimom a nepotrestanie zla počas komunizmu doteraz vytvára obrovské bremeno pre náš právny štát, hovorí filozof a spoluautor dokumentárneho cyklu o tajnej štátnej bezpečnosti (ŠTB) Fedor Blaščák. A ako fungovala tajná polícia za socializmu?   ŠTB, trojpísmenková skratka, ktorá po februárovom puči v roku 1948 vyše 40 rokov naháňala strach a hrôzu. Štátna tajná bezpečnosť to totiž boli nezákonné výsluchy, nezákonné sledovačky i brutálne výsluchy neraz končiace až tragicky. Represálie masového rozsahu voči všetkým ideovým, náboženským či politickým odporcom spcialistického režimu a jeho vládnucej komunistickej strany. No a za tým všetkým sa ukrývla aura tajomnosti, nepostihnuteľnosti a doslova všemocnosti príslušníkov tajnej polície a jej všakovakých konfidentov a donášačov. Kto boli ľudia slúžiaci v tomto obušku KSČ, na základe čoho mali moc a ako vlastne ŠTB fungovala? Akúrolu hrali eštebáci v Novembri 89, prečo neboli za svoje zločiny súdení a kam sa po zmene režimu rozpŕchli? No a napokon bol Alojz Lorenc génius zla či len banálny zločinec? Témy a otázky pre filozofa, publicistu a spoluautora dokumentárneho cyklu o ŠTB Fedora Blaščáka.   Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský