Vojna na Ukrajine sa naozaj podobá na Druhá svetovú vojnu. Pozeral som film “Na Západe nič nové”  a ono to tam takto skutočne je, akurát je to posunuté do 21. storočia. Vraciame sa v čase. Hovorí vojnový fotograf Ján Husár. Podľa neho ide o jeden z najpodstatnejších konfliktov lebo má silu preliať sa aj sem, k nám a ako taký by sa mal zachytávať nie tak, aby ľudí unavoval, ale aby ich informoval. Hovorí sa, že jedna dobrá fotografia povie viac než milión slov. Zvlášť to platí o fotografiách vypovedajúcich o existenciálnych situáciách nášho bytia: O smrti, boji o život, utrpení, o bolesti či strate, ale vypovedá aj o našej odvahe a hrdinstve zoči voči najväčšiemu nebezpečenstvu. Niet divu, veď fotografia cieli priamo na naše srdce i dušu. Svoje by o tom vedeli povedať autori azda najslávnejšich fotografii z druhej svetovej vojny: Robert Capa či Jevgenij Chaldej. Aj brutálny a krvavý konflikt na susednej Ukrajine už vyše roka môžeme sledovať - a to  prakticky dennodenne, najmä prostredníctvom sily obrazu a sily fotografie. No a jedným z tých, ktorí nám takto umožňujú doslova spoluprežívať všetok ten zmar, hrôzu, ale aj odvahu a nádej, ktorá sa už vyše roka deje na Ukrajine a ktorí túto vojnu sledujú priamo na mieste je i známy vojnový fotograf, ale aj humanitárny pracovník Ján Husár. Ako hovorí: “Pôvodní Američania verili, že fotografia dokáže ukradnúť dušu, ale nevedeli to, že ju vie brať aj fotografovi. Pochopil som, že vojnoví fotografi sú vlastne protivojnovými fotografmi. Chcem ukazovať na základe čoho vzniká taká nenávisť, že toto ľudia dokážu robiť.  Aká je teda tvár ukrajinskej vojny očami fotografa Jána Husára a dá sa vôbec svetu priblížiť všetko to  utrpenie, zmar, ale aj hrdinstvo a vôľa žiť za nám nepredstaviteľných podmienok? Čo by malo byť pointou dobrej vojnovej fotografie, kde má tento typ žurnalistiky svoje limity a čo do nej už nepatrí? A aké vysvetlenie na to, kto sme a akí sme, má človek, čo sa opakovane pozeral do tváre bolesti nevinných od Gazy cez Irak až po Ukrajinu? Počúvate Ráno Nahlas, s vojnovým fotografom Jánom Husárom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský