Namiesto celoplošného vekového stropu pri dôchodkoch individuálny strop, zmrazovanie minimálnych dôchodkov či rodinná spolupatričnosť pri penziách. Aj o tom sa uvažuje pri nastavení dôchodkového systému. S jeho celoplošnou reformou počíta vládna koalícia už od svojho vzniku. Naordinovala si ju rovno do svojho programového vyhlásenia. Reforma mala podľa vládneho programu nielen zvýšiť finančnú udržateľnosť systému, ale zvýšiť aj samotné dôchodky občanov, čo si už pri predstavení programu vyslúžilo aj označenie „kontradiktórnosti“ a zámeru „vyvolávajúcemu úsmev“. Reforma sa rodí a dolaďuje na pôde expertných skupín pri rezortoch práce a financií. Prvým ovocím je novelizácia zákona o sociálnom poistení, ktorá prichádza so zmrazením rastu minimálnych dôchodkov. „Je to krok smerom k spravodlivejšiemu nastaveniu systému“, hodnotí dôchodkový expert Ján Šebo. Prvému pilieru by podľa neho zásadne pomohlo nastavenie smerom k tzv. NDS systému. Ide o dôchodkový model štátnych penzií, pri ktorom štát na pomyselných individuálnych účtoch eviduje odvedené odvody a vo finále dôchodky vypočítava podľa nich. Slovenskému dôchodkovému systému má pomôcť aj zmena vekového zastropovania. Namiesto celoplošne nastavenej hranice, ktorá je v súčasnosti na 64 rokoch, by to mali byť individuálne vekové stropy. Nárok na dôchodkové dávky by mal mať človek po štyridsiatich rokoch dôchodkového poistenia. Aké zmeny podstúpia dôchodky – rozprávali sme sa s expertom Jánom Šebom. Moderuje Jaroslav Barborák.