Keď sa pred rokom kvôli korone zavreli školy prvýkrát, nemálo ľudí oceňovalo dôsledky tejto zmeny. Ukázalo sa vraj, že rýchly prechod na online vzdelávanie učitelia zvládnu aj bez toho, aby niekto na ministerstve túto “reformu” roky plánoval. A hlavne: konečne sa zredukovalo učivo, po čom všetci dávno volali! 

Prešiel rok a všetko je inak. Online-u majú už všetci po krk. A rodičia, učitelia, aj experti na vzdelávanie si lámu hlavu, kedy žiaci dobehnú, čo sa počas dištančného vyučovania nestihli alebo nemohli naučiť. No keď sa časom všetko vráti do normálu, dospelí aj deti sa budú znovu pýtať, načo sa v škole učí o púnskych vojnách, rieši zložená trojčlenka a recitujú básne. Nie je toho príliš, čo sa učitelia snažia žiakom “natlačiť” do hláv? A nie sú mnohé z toho zbytočnosti?  

Otázku “načo mi to bude?” si v duchu kladie veľa žiakov a žiačok, a tí odvážnejší ju aj vyslovia. Nedávno som na túto tému absolvoval zaujímavý rozhovor so skupinou skúsených slovenských a českých pedagógov. Debatovali sme o jednom staršom texte matematika Jindřicha Bečváře, ktorý si, aj s mojim komentárom, môžete v tejto epizóde podcastu Proti noci vypočuť. Je to text provokatívny, ironický, ostrý, ale podnetný. 

Prajem vám príjemné a inšpiratívne počúvanie. 

Pavel Sibyla