Rozhlas Štefana Horského sprevádzal vo všetkých dôležitých momentoch života. Už ako dieťa sedel počas druhej svetovej vojny s celou rodinou pri rádiu a počúval Londýn, Moskvu, Bratislavu alebo Viedeň, ktorú bolo v Devínskom Jazere pri hraniciach s Rakúskom počuť najlepšie. Vtedy ešte netušil, že ako šéfredaktorovi spravodajstva v Československom rozhlase mu práve živé vysielanie v roku 1968 zmení život natoľko, že sa už k mikrofónu ako reportér nedostane. Napriek tomu jeho láska k rozhlasu vydržala a prežil v ňom viac ako tri dekády života.