František Vaczula zažil v detskom veku ako Bratislavčan nemeckú okupáciu Petržalky a teror gardistov na vlastnej koži. Po vojne celú rodinu ako Maďarov vysťahovali na Moravu. Po príchode domov jeho otec odmietol podpísať prehlásenie že je Slovák, za čo si vyslúžil väzenie a prácu v jáchymovských baniach. Sám František bol uväznený po pokuse prekročiť hranice a následne ho čakala neľudská drina v pomocných technických práporoch. Jeho život bol plný ústrkov „zhora“, striedajúce sa režimy mu znemožnili poriadne vzdelanie, ale napriek tomu nezatrpkol a celý život bol užitočný ľuďom.