Keď v roku 1997 vyšla epochálna a bez diskusie kľúčová kniha Výtvarná moderna Slovenska, jej autorka Katarína Bajcurová a autor Ján Abelovský sa v úvode „ponosovali“ na neprajnosť vedeckého prostredia. Zároveň dodávajú, že moderna zaujíma len málokoho ako živý aktuálny problém. Ak sa aj tieto výčitky týkali akademických sfér, záver 90. rokov a začiatok nového milénia priniesli niečo, čo bolo dovtedy v našom prostredí málo známe: národne orientované zberateľstvo umenia, ktoré akademický nezáujem prevalcovalo a z umelcov moderny spravilo rodinné striebro a investičnú istotu. Cesta k dnes základným zbierkam medzivojnového umenia vo verejných inštitúciách a k prvým veľkým súkromným zbierkam však nebola úplne priamočiara. To, čo je dnes považované za klasiku muselo zrieť, trochu byť obchádzané a možno aj odmietané. Ako sa teda začala zbierať naša moderna a kedy sme si začali uvedomovať jej jedinečnosť i význam pre nás a aké sú dnes zbierky toho najhodnotnejšieho, čo slovenskí umelci vytvorili? Aj na tieto otázky budeme hľadať odpovede so špecialistkou na umenie 20. storočia, riaditeľkou Centra vied o umení SAV a kurátorkou výstavy Klenoty času – slovenská moderna zo súkromných zbierok v Zoya Museu v Modre, Dr. Katarínou Bajcurovou.