Bratislava 21. februára (TASR) – Ak ostane Richard Sulík mimo politiky, SaS príde o istú časť elektorátu, ktorý ju volil kvôli nemu. Ale ak by Sulík kandidoval za inú stranu, stratí SaS voličov oveľa viac. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko. Reagoval tým na vyjadrenie predsedu SaS Branislava Gröhlinga pre Joj 24 z 8. februára, podľa ktorého si strana stojí za vylúčením Richarda Sulíka z kandidátnej listiny do nasledujúcich parlamentných volieb a neobáva sa straty voličov, ak by Sulík prešiel do inej strany. SaS chce podľa Gröhlinga ísť do volieb samostatne a má ambície dosiahnuť dvojciferný volebný výsledok. Podľa Hrabka však pre SaS nastane diametrálne odlišná situácia, ak by sa Sulík reálne rozhodol pokračovať v politike s inou politickou stranou, ako keby ostal mimo politiky. „To, čo považujem za fakt je, že ak pán Sulík nebude na kandidátke SaS, tak nejakých voličov SaS určite stratí,“ konštatoval Hrabko. „Ale ak sa pán Sulík rozhodne ísť do volieb na kandidátke inej strany, v takom prípade stratí SaS voličov oveľa viac,“ dodal. Pripomenul, že Sulík stranu zakladal a vo svojich prvých voľbách historicky jediný krát reálne dosiahla dvojciferný volebný výsledok. „Vo všetkých voľbách, v ktorých SaS doteraz kandidovala, mal Sulík najvyšší počet preferenčných hlasov,“ pripomenul Hrabko. Opozičné strany po prerušení rokovania pléna Národnej rady (NR) SR ostro kritizovali zmeny v harmonograme prvej parlamentnej schôdze v tomto roku. Poslanci NR SR totiž prerušili 46. parlamentnú schôdzu, pokračovať v nej budú od 17. marca. Ukončiť by ju mali 20. marca. Hlasovania v tomto čase vôbec nebudú. Poslanci by o bodoch, ktoré preberú, mali hlasovať až na ďalšej riadnej schôdzi, ktorá sa má začať 14. apríla. „Je to nová finta vládnej väčšiny,“ reagoval Hrabko, podľa ktorého vládna koalícia zneužila svoje majoritné postavenie v snemovni a rozhodla mocensky. Väčšina návrhov, ktorých sa v marci má rokovať, pochádza podľa neho z dielne opozície a keďže sa o nich nebude hlasovať, môžu byť obavy opozície z nízkej účasti koaličných poslancov opodstatnené. „Vládna koalícia dosiahla v januári a februári všetko, čo chcela. Dosiahla to mocenským spôsobom, silou väčšiny,“ konštatoval Hrabko. Parlament podľa neho opäť postupoval na hrane ústavnosti, keď v súvislosti so zákonom o bankách realizoval nepriame novelizácie inej legislatívy. Prezident SR Peter Pellegrini sa v Naí Dillí zúčastnil na medzinárodnom samite o umelej inteligencii s názvom AI Impact Summit. Súčasťou pracovného programu slovenskej hlavy štátu boli aj bilaterálne rokovania s predsedom indickej vlády Naréndra Módím a prezidentkou Indie Draupadí Murmúovou. Návšteva má podľa Hrabka význam z hľadiska vysoko aktuálnej témy umelej inteligencie, ale pozitívne hodnotí aj samotný fakt bilaterálnych rokovaní. „India je veľmi významná krajina, ktorá bude aj z mocenského hľadiska stále zaujímavejšia,“ konštatoval Hrabko. Pozitívne vníma aj rokovania predsedu vlády Roberta Fica (Smer-SD) s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom, ktorý 15. februára navštívil Slovensko. Kritiku europoslankyne KDH Miriam Lexmann, podľa ktorého na tomto rokovaní došlo k „stretu dvoch svetov“ a jediná zhoda nastala pri otázkach obchodnej spolupráce Hrabko nepovažuje za relevantnú. „Čo už majú mimovládne strany povedať?,“ opýtal sa. „Nevieme, čoho všetkého sa tieto rozhovory dotkli. A veľmi pochybujem, že pani Lexmann bola prítomná na stretnutí. Hodnotiť iba tlačovú konferenciu, teda to, čo politici chceli, aby bolo zverejnené, takým spôsobom, ako to urobila ona, sa mi nezdá veľmi správne,“ uzavrel Hrabko.