„Najväčší mýtus o slovenskom jedle je predstava, že existuje len jedna dokonalá a správna verzia daného jedla. Ľudia celý život jedia halušky od mamy alebo babky, a keď im ich potom inde naservírujú s pažítkou, sú z toho pohoršení. Aj pažítka do nich patrí. V haluškách dokonca nemusí byť ani stopercentná bryndza – pred dvesto rokmi sa totiž halušky s bryndzou vôbec nejedli,“ hovorí v novej časti Mimózy foodbloger Daniel Feranec, známy aj ako Čojenko. V rozhovore sa tiež dozviete, prečo slovenská gastronómia nie je svetová, a čo znamená pojem „intenzívna vášnivá pec“.

V Mimóze s Danielom Ferancom sa (ne)dozviete:

1:20 – z akých dôvodov si založil svoj foodblogerský profil Čoje;

3:30 – ktoré momenty v ňom prebudili hlbšiu lásku k jedlu;

7:25 – kedy prišiel zlomový moment, keď začal byť známy ako Čojenko;

8:30 – či ho reštaurácie oslovujú s ponukami spolupráce;

11:00 – kedy v sebe objavil talent profesionálne hodnotiť jedlo;

12:40 – čo je podľa neho najväčší mýtus o slovenskom jedle;

17:55 – či sa ešte dá vymyslieť nové jedlo;

19:40 – v čom sa ďalej zlepšuje a vzdeláva popri spoznávaní jedla;

24:30 – ako vníma umelú inteligenciu v spojení s gastronómiou;

30:15 – či pri jedení pôsobí ako bežný stravník;

32:30 – prečo sa na Slovensku nedokážu reštaurácie udržať dlhodobo;

37:25 – či mal niekedy túžbu otvoriť vlastný podnik;

40:05 – prečo podľa neho slovenská gastronómia nie je svetová;

46:45 – či má po všetkých skúsenostiach vyššie nároky na jedlo.